Neslýchaná dôvernosť

V nedeľnej stati Písma, kde sa Abrahám prihovára za obyvateľov Sodomy, nachádza sa jedna z veľmi mála diskutovaných „opráv“ pôvodnej hebrejskej Biblie. Najstarší text totiž hovorí, že Pán stál pred Abrahámom, a nie Abrahám stál pred Pánom, ako čítame aj my. Židom sa zdalo neúnosné, aby pred človekom, čo ako vzácnym, stál Boh, a preto – v domnienke, že ide o chybu prepisovača – text opravili. Veď predsa Najvyšší sa nemôže postaviť do služby človeka!

Až prišiel Ježiš, ktorý okrem tisícov iných podobných postojov umýval naše nohy.

Aj Pán skutočne počúval Abrahámove stupňujúce sa prosby. Do bodky. Lebo jeho ľútostivé srdce priam miluje modlitbu príhovoru. Účinnosť Abrahámovej modlitby bola taká mocná, o akej my, novozákonní veriaci, často iba snívame. Ich vzájomný dialóg totiž neprebiehal v zmysle, že by Abrahám prosil Pána, aby urobil toto a toto. Ale skôr vo význame, že Pán sa pýta Abraháma: „Čo mám pre teba urobiť!“

Ako to, že účinnosť jeho modlitby bola taká silná?

Medzi Pánom a Abrahámom – čo sme si mohli všimnúť už minulú nedeľu – vládla hlboká dôvernosť. Abrahám bol bytostne centrovaný na Pána. Priam detsky mu veril. Dovolil mu vo svojom živote všetko.

Lukášovo evanjelium, v ktorom má Abrahám svoje zvláštne miesto, dnešnú nedeľu nás učí takejto modlitbe. Ježiš v ňom vôbec netají, naopak, priam nám ponúka know-how na moc modlitby.

Žeby účinnosť aj našej modlitby bola priamo úmerná (autentickej) dôvernosti s ním?

Verím, že áno.

Dagmar Kráľová, saleziánka