Nové kapucínske Ratio formationis

Kapucíni vydali v slovenskom preklade nové celorádové Ratio formationis, ktoré generálny minister Roberto Genuin promulgoval 8. decembra 2019. V nadväznosti naň by ho mali jednotlivé rádové oblasti postupne adaptovať do podoby vlastných lokálnych formačných dokumentov. Je príznačné, že jeho zverejneniu predchádzala revízia Konštitúcií, ktorá prebiehala v rokoch 2006 – 2012. Práce na novom dokumente koordinoval Generálny sekretariát pre formáciu a Medzinárodná rada pre formáciu. Venovali sa mu kontinentálne stretnutia v Guatemale, Prahe, v Addis Abebe, Bangkoku a generálna kapitula v roku 2018. Istotne ide o mimoriadny moment so všeobecnejším dosahom a azda si teda zaslúži aspoň pár poznámok aj v našom periodiku.

Jeho text nemá legislatívny charakter, ale skôr charizmatický a františkánsky, hoci je situovaný v kontexte vlastnej tradície a riadneho magistéria. Akú má štruktúru? Po úvodných častiach nasleduje prvá časť nadpísaná „František, náš brat“, ktorú tvoria štyri poetické kapitoly: Ticho, Stretnutie, Túžba a Pieseň (s. 20 – 38). Druhú kapitolu nesúcu názov Formačné rozmery vo františkánsko-kapucínskej perspektíve tvoria úvodné úvahy a päť kapitol venovaných postupne charizmatickému, ľudskému, duchovnému, intelektuálnemu a misijno-pastoračnému rozmeru formácie (s. 39 – 61). Tretia kapitola dokumentu je venovaná požiadavkám jednotlivých formačných etáp. Pozostáva zo štyroch kapitol nadpísaných: Naša formácia, Zásady formácie, Aktéri formácie a Formačné etapy (s. 62 – 96). Nasledujú tri prílohy. Prvá s titulom Naším kláštorom je celý svet o charizmatickej jednote a kultúrnej rozmanitosti a o adaptácii dokumentu do podoby Ratio formationis localis (s. 97 – 107). Druhá príloha nesie titul Kde je láska a múdrosť, tam nie je strach ani nevedomosť a je venovaná štúdiu a jeho obvyklému kurikulu (s. 108 – 122). Tretia príloha s titulom Milujme z celého srdca je venovaná afektívnej a psychosexuálnej zrelosti a formácii afektivity (s. 123 – 133). V závere je k dokumentu pripojený osobitný terminologický slovník. Aj z tohto jednoduchého opisu štruktúry dokumentu teda môže byť zrejmé, že má ísť o „nástroj na pokračujúce uvažovanie o rádovej identite a na rast v jej uvedomovaní“, ako uviedol Roberto Genuin v promulgačnom dekréte. Nové Ratio je teda spoločným referenčným rámcom, ktorý má zaručiť zdieľanie a odovzdávanie spoločných hodnôt, má svoju racionalitu, chce podporovať tvorivosť i flexibilitu a nie je mu cudzia ani kritickosť. Istotne ide – prinajmenšom z metodologického hľadiska – o inšpiratívny dokument pre všetky rehoľné rodiny aj na Slovensku. Keďže samotný dokument je pomerne rozsiahly a jeho bližšie predstavenie presahuje naše možnosti, uvedieme len pár podnetných citácií všeobecnejšieho charakteru.

V kapitole Ticho sa čitateľ stretne aj s takýmto odsekom odkazujúcim na sv. Bonaventúru: „Ľudská bytosť prejavuje prirodzenú príťažlivosť k všetkému, čo je pekné, pretože stretnutie s krásou pomáha prekonať skúsenosť fragmentarizácie. Krása sveta nás otvára vzťahu vzájomnej závislosti, ktorý nás robí bratmi všetkých. Nejde o nič povrchné – kontakt so skutočnou krásou nám umožňuje vidieť, kto sme a prečo žijeme“ (s. 24). A v kapitole s názvom Túžba sa dočíta: „Hľadanie zmyslu prebúdza svet túžby. Hovoríme o kľúči, ktorý dáva do pohybu celú našu bytosť a otvára nás stretnutiu s realitou. Túžba je vždy oblečená do konkrétnych zážitkov, udržiava nás vnímavými k sile života, zjednocuje nás s Ježišom, poháňa nás, aby sme zdieľali jeho city, boli ako On. František, muž túžob, umožňuje, aby Boh premenil jeho túžbu stať sa rytierom na ešte vznešenejšiu túžbu – byť ako Ježiš“ (s. 29 – 30).

Podkapitola 2.2 s názvom Samota a vzťah. Existenciálne dimenzie ľudskej osoby: „Kto nedokáže byť sám, nevie žiť s ostatnými, a naopak, pretože ani samota, ani bratstvo nie sú útočiskom pre toho, pre koho je ťažké stretnúť samého seba alebo druhých. Neschopnosť zvládnuť chvíle ticha býva zdrojom konfliktov, zvyčajne emocionálneho charakteru. Kontemplatívna samota umožňuje stretnúť samého seba a podporuje schopnosť kritickej reflexie, nevyhnutnej podmienky na dialóg a komunikáciu s bratmi. — Intimita (ultima solitudo) a vzťah tvoria základ františkánskej antropológie. Bratské vzťahy nás robia ľudskejšími a chránia nás pred individualizmom a sebestačnosťou – bez slobody nejestvuje ľudská dôstojnosť ani zdravé citové vzťahy. Ak chceme byť ako Ježiš a budovať emocionálny svet, aký žil on, musíme poznať vlastné schopnosti, aby sme lepšie dokázali ovládať svoje pocity, emócie a túžby a celý náš život smerovali k Dobru. — Sloboda nás oslobodzuje od všetkého, čo prekáža prítomnosti dobra, a robí nás schopnými milovať aj niečo iné, než sme my sami. V bratskom živote každý hľadá predovšetkým dobro druhého, pretože vzťahy sa živia dobrom, ktoré Boh koná cez každého brata. Kritické svedomie umožňuje rozlišovať medzi dobrom a zlom, pretože odmietanie premýšľať a niesť zodpovednosť za svoje činy vedie nie zriedkavo k nárastu zla a ľahostajnosti. Skutočné dobro vždy zdieľame a rozpoznávame podľa jeho inkluzívneho charakteru. K bodu konania dobra dospievame vtedy, keď preukazujeme milosrdenstvo a súcit. — Formačné procesy musia venovať väčšiu pozornosť psychoafektívnemu a sexuálnemu rozmeru. Ide o bohatú a zložitú skutočnosť, ktorá preniká celý život a vyžaduje si komplexný prístup. Františkánska identita, vyjadrená v rôznych kultúrnych kontextoch, vychádza z týchto princípov: kontemplatívne ticho, bratské vzťahy, stretnutia s chudobnými, manuálna práca, pri ktorej naše telo prichádza do kontaktu so zemou, zápal pre Kráľovstvo, úsilie o spravodlivosť. Tieto prvky, pramene zdravého uspokojenia, potrebujeme, aby sme pozitívne integrovali celú vlastnú psychosexuálnu energiu. Pestovanie skutočného priateľstva nám pomáha milovať a slobodne sa nechať milovať. — Život bez zápalu a bez rizika je život smutný a nudný. Eros sa zvyčajne prejavuje ako zápal a tvorivosť, zatiaľ čo agapé lepšie vyjadruje nezištnosť vo vzťahoch. Agapé oslobodzuje eros od túžby vlastniť a mať moc, ktoré robia z ľudí len obyčajné predmety pôžitku a uspokojenia vlastných potrieb. Na druhej strane, integrovaný a usmernený eros, nie popieraný či potláčaný, umožňuje agapé vášnivo túžiť – hľadať Boha, byť ako Ježiš, tešiť sa z medziľudských vzťahov a priateľstiev“ (s. 46 – 48).

Ako popisuje Ratio formátora? „Formátor je brat, ktorý je presvedčený o kráse našej formy života, žije radostne svoje povolanie, zdieľa skúsenosti so svojím hľadaním Boha, je slobodný a poslušný Duchu, vyhýba sa extrémom psychologizmu a spiritualizmu a žije otvorený Slovu. — Formátor, povolaný k pravému duchovnému otcovstvu, vyhýbajúc sa paternalistickému prístupu, sprevádza formovaných bratov v procese osvojovania si slobody a autenticity života. Pomáha podporovať rast Božích darov, úprimnosť, tvorivosť a zodpovednosť. — Formátor musí byť ľudsky a kresťansky zrelý, schopný pozitívne integrovať vlastné obmedzenia a ťažkosti. Nech má realistický obraz o sebe, zdravé sebavedomie a dostatočnú emocionálnu rovnováhu, prijíma skutočnosť, že nemá všetky odpovede ani všetky schopnosti, je otvorený spolupráci a necháva sa dopĺňať ostatnými bratmi, je vždy ochotný ďalej sa učiť, ako byť autentickým menším bratom“ (s. 71 – 72).

Prípadným záujemcom o Ratio z radov zasvätených ho kapucíni radi zašlú v printovej podobe. Stačí napísať na adresu ich vydavateľstva minor@kapucin.sk.

Ladislav Tkáčik, OFMCap

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2022.