Občerstvenie pôstom
„V tieto pôstne dni neobťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa. A vy, ktorí sa postíte aj počas celého roka, v tomto pôstnom čase navýšte dávku toho, čo už je pre vás samozrejmé.“[1] Augustínovo povzbudzovanie sa nekončí tu. Biskup z Hippo verí v pôstny projekt či plán kresťana, ktorý by mal sršať pokáním. Dodáva tieto slová: „Predovšetkým, bratia a sestry, postite sa od hádok a škriepok.“[2] Veď „Pán karhá pôst človeka, ktorý je hnevlivý, chce pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva neosoží tomu, kto sa postí.“[3]
Sám Augustín sa v jednej kázni na pôst vyznáva: „Keďže my sa nezvládneme postiť tak dlho a bez prestávky ako Mojžiš a Eliáš, ktorí neprijali nijaký pokrm počas mnohých dní a nocí, môžeme sa postiť aspoň podľa toho, nakoľko nám to dovolia naše sily.“[4]
Pravda je taká, že aj neveriaci sa postia a majú na to mnoho rozličných dôvodov. Preto sa musíme zamyslieť, aký je cieľ nášho pôstu.[5] Cieľ má vzťah s našim kráčaním po ceste za Kristom a Kristus sám je naším cieľom. On je naša cesta a vlasť. Zdržať sa jedla nemá samo osebe nijaký pozitívny význam. „Ako keby telo bolo nepriateľkou ducha, ako keby tu bol jeden stvoriteľ tela a druhý stvoriteľ ducha.“[6] Pôst je len nástroj, prostriedok. Pôst nie je cieľ. Cez pôst môžeme však dosiahnuť cieľ.
„Čo máme z toho, že sa zdržíme pokrmu a potešení tela? Telo nás tiahne k zemi, duch nás tiahne ku skutočnostiam, ktoré nás presahujú. Láska unáša ducha do výšok, ale na tejto ceste je duch spomalený váhou tela (…) telo je ako náklad, ktorý sťažuje náš let.“[7] Postiť sa znamená teda zložiť dole niečo z nášho nákladu, aby naša cesta ubiehala rýchlejšie k cieľu, ktorý z diaľky budeme môcť vidieť na horizonte.
Moja cesta a môj cieľ je Kristus, opakuje často Augustín. Podstatným a jednoznačným dôvodom pôstu zostane Kristus a zotrvanie na ceste za ním, odhodlané kráčanie smerom k Jeruzalemu. Vzťah s ním a jeho osoba sú najhlbším dôvodom pôstu.
Ukazujú nám to aj texty, v ktorých sa Augustín pozastavuje a medituje nad ukrižovaným Kristom. Kríž sa veľakrát dostáva do jeho pozornosti. „Napodobňujme jeho smrť na kríži. Ukrižujme klincami zdržanlivosti tie vášne, ktoré nám nie sú ešte podriadené.“[8]
Jednoduchá a zdravá pôstna zbožnosť nepozostáva v znášaní kríža, ale v rozhodnutí sa pre štýl života, v ktorom Kristov kríž má svoje privilegované miesto. „Na dobré prežitie tohto pôstneho času, v ktorom už čoskoro znovu prežijeme umučenie nášho Pána, je nanajvýš užitočné vtlačiť si do srdca kríž a ním zapierať žiadosti tela (porov. Gal 5, 24).“[9] Znamená to chápať zmysel obety vlastného tela ako duchovnú liturgiu, ktorá sa páči Bohu (porov. Rim 12, 1). Nemôžeme sa ohraničiť len prikázaniami a normami. Stali by sa z nás formálni a rituálni kresťania. Bude preto potrebné rozhodnúť sa žiť v striedmosti a skromnosti, v skutočnej zdržanlivosti od toho, čo je nedovolené, a aj toho, čo je povolené. Kresťan je povolaný vytvoriť v sebe a okolo seba atmosféru jednoduchosti a podstatnosti.
Juraj Pigula