Odkiaľ sa vzali rehole?

Článok publikujeme s dovolením ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Na svete dnes žije svoje povolanie viac ako 600 000 rehoľných sestier a v poslednej správe som sa usiloval zdôrazniť, aká dôležitá, nezištná a rozsiahla je ich služba.

Ako rehoľné spoločenstvá vznikli a ako dnes žijú v Cirkvi?

Ich počiatky siahajú do prvých storočí po Kristovi. Prvou formou bolo zasvätené panenstvo, keď sa mladé ženy rozhodli žiť v čistote a službe Bohu.

Už v listoch sv. Pavla nájdeme zmienky o nevydatých pannách, ktoré “rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom.” (1 Kor 7,34)

Túžba žiť v hlbšom spojení s Bohom viedla prvých pustovníkov do samoty. Ľudia k nim časom začali prichádzať s prosbou o radu či modlitbu. Pribúdali aj záujemcovia o život v modlitbe a odriekaní.

Tak v pustatinách Sýrie a Egypta postupne vznikali mníšske spoločenstvá. Ženské spoločenstvá čerpali inšpiráciu z už jestvujúcej formy zasväteného panenstva.

Postupne sa formovali prvé kláštory a mníšske pravidlá – reguly. Za prvý ženský mníšsky rád na kresťanskom západe považujeme benediktínky. Popri mníšskych rádoch, žijúcich v klauzúre, vznikli v stredoveku žobravé rády, napríklad františkáni a dominikáni.

Z ich túžby čo najviac napodobňovať Krista sa ustálili sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.

Kým žobraví bratia aktívne kázali a chodili medzi ľudí, ženské rády stále žili kontemplatívnym spôsobom života za múrmi kláštorov, a svojimi modlitbami podporovali apoštolát bratov. Boli to klarisky, dominikánky či karmelitánky.

Prevažne v 17. až 19. storočí postupne vznikali aj apoštolsky činné ženské kongregácie.

V kontemplatívnych klauzúrnych kláštoroch aj dnes žijú mníšky, ktoré sú oddelené od sveta a neustále sa modlia, klaňajú a chvália Pána. Prihovárajú sa za celý svet. Rôznymi ručnými výrobkami si zarábajú na živobytie.

V činných kláštoroch a spoločenstvách sa sestry venujú apoštolátu, niektoré aj na misiách v rozvojových krajinách. Rehoľníčky a sestry v sekulárnych inštitútoch pracujú v bežných povolaniach, za ktoré dostávajú plat.

Pôsobia v školstve a zdravotníctve, ako sociálne pracovníčky, autorky, vedecké pracovníčky, asistentky, sekretárky. Svojou prácou prispievajú k chodu svojho spoločenstva.

Pomáhajú tak aj sestrám, ktoré vykonávajú prácu bez platenej mzdy – napríklad misionárkam alebo sestrám v dôchodkovom veku.

V prevažnej väčšine rozvojových krajín však rehoľníčky pracujú bez nároku na odmenu.

Ich skromné živobytie a fungovanie rehoľných škôl či nemocníc, výdajní jedla či sirotincov im pomáhajú financovať spolusestry z iných krajín.

Často však ani tieto prostriedky nestačia.

Videl som to na vlastné oči aj na pracovnej ceste v Damasku, kde som sa zhováral so sestrou Georginou. V zničenej Sýrii pomáha mladým ženám v núdzi, zriaďuje psychologickú poradňu a organizuje katechézy pre 200 detí.

Svoju misiu žije skromne a neúnavne, no potrebuje aj pomoc našej nadácie.

Potreba ľudí v núdzi je zvyčajne väčšia ako finančné možnosti sestier a preto sa s dôverou v Božiu pomoc obracajú aj na dobrodincov.

Nadácia ACN dlhodobo podporuje desiatky komunít rehoľných sestier po celom svete, ako napríklad:

a mnohé ďalšie.

Milí priatelia, povolanie, o ktorom Vám píšem, je v dnešnom svete vzácne – no nevyhnutné. Z láskavého srdca zasvätených žien a ich neprestajných modlitieb čerpá celá Cirkev veľké duchovné bohatstvo.

Modlite sa, prosím, i Vy za ne – a podľa svojich možností ich môžete podporiť aj finančne, prostredníctvom našej darovacej stránky.

Všetky dary budú rozdelené sestrám v rôznych častiach sveta.

Ďakujem Vám. I ja ostávam v modlitbe za Vás.

S úctou

Miroslav Dzurech
ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi

Modlitba za rehoľné sestry
Chcem podporiť rehoľné sestry