Ona nám ukázala ako sa to robí

Jeden vtip hovorí o malom chlapčekovi, ktorý sa práve vrátil s otcom zo svätej omše a pýta sa mamky, či je pán farár krajčír. Prekvapená mama sa pýta: „Prečo?“ – „No, lebo ocko hodil do zvončeka gombík,“ odpovedá chlapček.

Nepoznáme už reakciu otca na túto odpoveď, ale vieme naisto, že dal svoj dar iba tak naoko… Zároveň mám pred očami scénu z dnešného evanjelia. Keď Ježiš hovorí o najväčšom príkaze lásky, chce ho aj názorne ukázať a hľadá vhodný príklad. Zaujímavé je, že ho našiel v obyčajnej vdove a v ešte menej zaujímavom obnose peňazí, čo vhodila do pokladnice – kvadrans bolo takmer nič, no isto vieme, že to neurobila iba tak naoko, lebo ho dala z celého srdca, z celej svojej mysle a hlavne dala všetko. Bola to najdôležitejšia investícia v jej živote.

Spomínam si na ten silný moment môjho života a môjho povolania, keď som silno pocítil Boží dotyk, urobil som tú pomyselnú investíciu onej vdovy a povedal som Bohu možno to najkratšie, ale najsilnejšie slovo: „ÁNO,“ lebo som do neho vložil úplne všetko. Srdce mi išlo od radosti vytrhnúť z hrude. Aj vy si spomínate na svoje áno? Myslím, že sa na našej tvári objaví úsmev pri spomienke na ten moment. To bol môj kvadrans povolania, ktorý som vhodil do Božej pokladnice a dal mu všetko. Možno ten moment alebo tá situácia bola aj v tvojom prípade úplne obyčajná, maličká v očiach druhých, ale ty už nemôžeš na ňu zabudnúť, ako ani evanjelisti nezabudli na kvadrans tej vdovy.

Prajem sebe aj vám, aby sme sa často vracali k tomu momentu. Aj keď možno teraz niekto prežíva nejaké pochybnosti, krízu, keď ho možno deptá nejaká situácia… vráťme sa k tomu kvadransu svojho povolania, vtedy, keď sme dali všetko bez kalkulácie, lebo sme to neurobili iba tak naoko, ale ako vdova – iba z lásky, lebo sme objavili svoju LÁSKU a zainvestovali do nej.

Príjemne spomínanie J želá P. Pavol Noga, vincentín
Foto: halfpoint.sk