Ordo Virginum na Slovensku
„Pokračujte v Máriinom poslaní. Žite s Kristom a darujte ho iným. Vždy tam, kam vám Pán ukáže.“ Týmito slovami sa diecézny biskup Tomáš Galis prihovoril prítomným v homílii počas slávnostnej bohoslužby v Katedrále Najsvätejšej Trojice v auguste 2012 v Žiline, kde sa po prvýkrát v histórii Slovenska konal starobylý obrad panenského zasvätenia. Po vyjadrení úmyslu zasvätiť sa a litániách ku svätým zložili tri kandidátky do rúk žilinského biskupa sľub čistoty a nasledovania Krista. Obrad pokračoval modlitbou zasvätenia a po nej biskup odovzdal pannám prsteň a liturgiu hodín. O rok neskôr, v roku 2013, boli zasvätené ďalšie tri kandidátky v Bratislavskej arcidiecéze.
Z histórie Ordo Virginum
Stav zasvätených panien Ordo Virginum je zvláštnym vyjadrením zasväteného života, ktorý znova rozkvitol po Druhom vatikánskom koncile. Zasvätená panna je zasvätená Bohu ako Kristova snúbenica v službách Cirkvi, v ochote a pripravenosti obetovať za Cirkev svoj život. Zasvätené panny patria spolu s pustovníkmi, pustovníčkami a vdovami k najstarším spôsobom Bohu zasväteného života, ktoré boli v Cirkvi praktizované už v dobe apoštolov (1 Kor 7, 34). Korene zasväteného panenstva siahajú až k počiatkom života Cirkvi, keď sa srdcia niektorých žien začali otvárať túžbe darovať Bohu celé svoje bytie tak, ako to učinila Panna z Nazareta. Až do Nicejského koncilu (r. 325) žili panny vo svojich rodinách.
Prostredníctvom stanoveného liturgického obradu vstupovali do Ordo Virginum, v ktorom bola charizma panenstva rozvinutá od súkromného sľubu až ku skutočnému životnému stavu, poznamenanému skutočnosťou zasvätenia. Panny, ktoré zasväcoval miestny biskup, sa venovali modlitbe, pôstu a službe núdznym. Ich počet až do polovice 6. storočia stále narastal a reflexii o panenstve sa venovali tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia, ktorí zasväteným pannám pripísali titul „nevesta Kristova“. Postupne sa začali pustovníci či panny združovať do komunít, z ktorých v priebehu času vznikali prvé rehoľné rády. Po roku 1000 sa už panenské zasvätenie udeľovalo ženám žijúcim vo svete skôr ojedinele a udeľovalo sa len rehoľníčkam niektorých rádov, napr. kartuziánkam.
Druhý vatikánsky koncil v roku 1963 rozhodol, aby starobylý obrad panenského zasvätenia, ktorý patrí k najvzácnejším pokladom rímskej liturgie, bol upravený pre dnešnú dobu. Nový obrad bol vyhlásený Kongregáciou pre Boží kult a sviatosti 31. mája 1970. Stav zasvätených panien je zakotvený aj v Kódexe kánonického práva, v kánone 604. Rád zasvätených panien sa teda opiera o biblický základ, prešiel dejinným vývojom a nachádzame preň liturgické odkazy, kánonické normy i teologické bádania.
Charizma Ordo Virginum
Charizma Ordo Virginum sa teologicky opiera o obraz Cirkvi ako nevesty, ktorého znamením sa stáva zasvätená panna. Hlavnými charakteristikami Ordo Virginum sú bezprostredný vzťah k Cirkvi, osobná zodpovednosť a snubný rozmer. Prameňom Ordo Virginum je výlučne Cirkev s evanjeliom, so svojím učiteľským úradom a celou svojou spiritualitou. Pri začiatku Ordo Virginum teda nenájdeme žiadnu postavu zakladateľa alebo zakladateľky. Sv. Augustín píše, že v charizme zasväteného panenstva je prítomná sama Cirkev ako matka. Jednou z charakteristík Ordo Virginum je absencia pevných inštitucionálnych štruktúr – koncil pre ne neustanovil žiadnu inštitúciu. Preto je potrebné, aby boli zasvätené panny pevne zakotvené v Duchu Svätom a v intenzívnom duchovnom živote. Spôsob života zasvätenej panny sa najviac podobá životu v sekulárnych inštitútoch, no zasvätená panna je včlenená do sveta odlišným spôsobom. Podobne ako v prvých storočiach má možnosť zvoliť si rôzne formy života: žiť osamote, v rodine, v duchovnej symbióze s nejakou rehoľnou rodinou, prípadne sa zasvätené panny môžu združovať, aby vernejšie zachovávali svoje predsavzatie. Zo strany Cirkvi dostáva poslanie žiť ako znamenie, volí si svoju vlastnú spiritualitu, pôsobí v každodenných bežných životných podmienkach a jej život je zverený jej vlastnej, osobnej zodpovednosti. Priamym predstaveným pre zasvätenú pannu je diecézny biskup.
Ordo Virginum na Slovensku
V roku 2005 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila preklad slovenskej verzie Obradu zasvätenia panien a v roku 2009 Konferencia biskupov Slovenska schválila odporúčajúce smernice O príprave na život v povolaní zasvätených panien Ordo Virginum.
V súčasnosti sú okrem zasvätených panien v Žilinskej diecéze (2012) a Bratislavskej arcidiecéze (2013) vo formácii viaceré kandidátky. Pán prebúdza povolania k tomuto spôsobu zasväteného života aj v ďalších diecézach Slovenska (okrem Žilinskej a Bratislavskej aj v Košickej, Spišskej a Nitrianskej). Z krátkej histórie Ordo Virginum na Slovensku možno spomenúť prvé stretnutie zasvätených panien krajín strednej a východnej Európy s názvom Povolanie zasvätených panien v súčasnom svete, ktoré sa konalo v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne (2. – 5. júl 2015). Stretnutia sa zúčastnili nielen zasvätené panny, ale aj kandidátky, sympatizantky a kňazi zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Ruska a Nemecka. Obsahom stretnutia boli prednášky, rozhovory, spoločné slávenie liturgie hodín a svätých omší, púť na Staré Hory a návšteva Kláštora Premenenia Pána v Sampore. Nieslo sa v srdečnom duchu a v radosti zo vzájomného spoznávania sa.
Povolanie k životu zasvätenej panny prináša sa sebou veľmi individuálne životné rozhodnutie. Zasvätené panny žijú vo svete individuálnym spôsobom života, mimo spoločenstva zasvätených osôb a nemajú záväznú regulu, podľa ktorej majú žiť. Pocítiť toto povolanie a vybrať sa touto cestou je vedomým rozhodnutím žiť zasvätený život v čistote, službe Cirkvi a blížnemu. Je to život v samote a bez pripútania sa, no zároveň život pre iných, život v osobnej zodpovednosti a v úplnej dôvere v Boha.