Otvorenosť pre Božie horizonty… (Jn 20, 19 – 31)
Dve scény záverečnej časti Jánovho evanjelia, ktoré sú časovo oddelené ôsmimi dňami, majú spoločného menovateľa: uzavretosť. Uzavretosť učeníkov v dome, uzavretosť pred vonkajším svetom, pred obávaným nebezpečenstvom, pred inakosťou, uzavretosť do vlastných predstáv, do zamerania sa na dobre známe, overené fakty, na vlastné skúsenosti…
S uzavretosťou má pravdepodobne skúsenosť každý z nás. Ježiš chce prelomiť uzavretosť učeníkov, aj tú našu. Vstupuje do úzkeho priestoru strachu, postaví sa pred učeníkov, aby im daroval to, čo im chýba: „Pokoj vám!“ Ježiš im ukazuje svoje rany, aby ich uistil o pravde víťazstva lásky nad nenávisťou, nad ľudskou zlobou a ľahostajnosťou, nad každou malichernosťou a ľudskou hlúposťou. Viera vo víťazstvo Ježiša je to, čo premáha svet, ako o tom hovorí čítanie z Prvého listu apoštola Jána (5, 4 – 5). Bol to strach a obavy, ktoré zahnali učeníkov do domu, a teraz sú to Ježišove slová a dar Ducha, ktoré im otvárajú dvere a posielajú ich k ľuďom. Ježiš ich posiela odpúšťať, milovať a premáhať zlo a nenávisť milosrdenstvom, nehou a láskou.
Tomáš v túto chvíľu nie je v dome… Skrsne nám otázka: Kde vlastne bol? Neobával sa židov ako ostatní? Mal odvahu vyjsť do ulíc? Apoštola Tomáša poznáme zvyčajne s prímením „neveriaci“. Ale bola naozaj jeho problémom neviera? Podľa jeho slov „až neuvidím stopy po klincoch a nevložím svoj prst do jeho rán a svoju ruku do jeho boku…“ sa skôr zdá, že problém mu spôsoboval jeho pohľad, ktorý nedokázal odtrhnúť od udalostí Veľkého piatku. Videl, ako bol jeho učiteľ a priateľ zajatý. A aj keď chcel predtým s Ježišom zomrieť a povzbudzoval k tomu aj ostatných (Jn 11, 16), smrť ukrižovaním ho hlboko zasiahla. Jeho viera sa zastavila pri tejto drsnej udalosti. Sám nie je schopný pohnúť sa z tohto miesta. Na ďalší krok viery ľudská logika nestačí. Ježiš prichádza aj druhýkrát a pozdravuje učeníkov: „Pokoj vám!“ Tentokrát vstupuje do úzkeho priestoru ľudskej logiky a otvára Tomášovi i ostatným nové horizonty Božieho života a Božej logiky. Viera je pre náročných, ktorí vedia žiť s paradoxom… pre tých, ktorí aj vtedy, keď vo svete vidia a vo vlastnom živote zakúšajú bolesť, zlo a smrť, neprestávajú veriť v Život.
Ježiš dnes pozdravuje a posiela aj nás. Ísť prejaviť milosrdenstvo a darovať odpustenie však môže iba ten, kto uveril, že bolesť, utrpenie, zloba… nie sú poslednou zastávkou a že zmysel života a zmysel tajomstva je v tom, ktorý Tomášovi ukázal cestu slovami: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6).
Iveta Fides Strenková CJ