„Pozývam vás hľadieť na budúcnosť zasväteného života v Španielsku s dôverou, v súlade s mottom vybraným pre toto zhromaždenie: «Dám vám budúcnosť a nádej» (Jer 29,11) – tieto slová adresoval v posolstve pápež František účastníkom 25. generálneho zhromaždenia Konferencie rehoľníkov a rehoľníčok v Španielsku (CONFER), ktoré sa začalo v utorok 13. novembra v Madride.
„Pán nám dáva nádej prostredníctvom neustálych posolstiev lásky a prostredníctvom prekvapení, ktoré nás niekedy môžu zanechať dezorientovanými, avšak pomáhajú nám vystúpiť z našich mentálnych a duchovných uzavretostí“ – uvádza sa v posolstve. Petrov nástupca vyzýva rehoľníkov a rehoľníčky k tomu, aby boli prorokmi nádeje:
„Cirkev od nás potrebuje, aby sme boli prorokmi, čiže mužmi a ženami nádeje. A oprávnene jeden z cieľov Roka zasväteného života viedol k tomu, aby sme „objali budúcnosť s nádejou“. Poznáme ťažkosti, ktoré dnes prežíva rehoľný život, ako je úbytok povolaní a prestarnutosť, ďalej ekonomické problémy a výzvy internacionalizácie a globalizácie, nástrahy relativizmu, marginalizácie a spoločenskej bezvýznamnosti… Avšak v týchto okolnostiach stúpa naša nádej v Pána – jediného, kto nám môže pomôcť a zachrániť nás (porov. Apoštolský list Svätého Otca Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roka zasväteného života 2014, 3).
Táto nádej nás dvíha k prosbám k Pánovi žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu (porov. Mt 9,38) a k práci na evanjelizovaní mladých, aby sa otvárali pre Pánovo volanie. Toto je jedna veľká výzva: byť po boku mladých, aby sme ich nakazili radosťou Evanjelia a príslušnosti ku Kristovi. Treba nám smelých rehoľníkov, ktorí otvoria nové cesty a otázku povolania budú brať ako základnú kresťanskú voľbu. Každý úsek histórie je časom Božím, a tiež aj naším, pretože jeho Duch vanie tam, kam chce, ako chce a kedy chce (porov. Jn 3,8). Akákoľvek chvíľa i okolnosť sa môže premeniť na „kairós“; musíme len byť pozorní, aby sme ho ako taký rozpoznali a žili.“
Kým má byť rehoľník v súčasnosti? Petrov nástupca to vyjadril nasledovne:
„Zasvätený život kráča vo svätosti. Ako rehoľníci sa musíme húževnato až do vyčerpania zodrať v napĺňaní skutkov milosrdenstva, ktoré sú programom nášho života (porov. Apošt. exhortácia Gaudete et exsultate, 107). Nejde o to, aby sme boli hrdinami, ani o to, aby sme sa ostatným prezentovali ako modely, ale aby sme boli s tými, čo trpia, aby sme ich sprevádzali, hľadali s nimi iné alternatívne cesty, uvedomujúc si našu chudobu, avšak zároveň vkladali svoju dôveru do Pána a jeho bezhraničnej lásky.“
Zdroj: Vatican News, zk