Plodné zostávanie (Jn 15, 1 – 8)
Prechádzajúc Pezinkom, Svätým Jurom na ceste do Bratislavy pozorujem z okna vlaku vinice na okolí. Hoci toho roku s malým oneskorením, predsa len sa začínajú zelenieť ich nové výhonky. Možno najkrajším zamyslením na túto nedeľu by bolo vyjsť si do vinice a kontemplovať tento prebúdzajúci sa život.
Podmanivá metafora o vinici (Jn 15, 1 – 8), ako aj celá kapitola a celé Jánovo evanjelium sú nesené a charakterizované slovesom menein, „ostať“. Autor ho v 15. kapitole opakuje jedenásťkrát.
„Ostať“ v Jánovom evanjeliu sa často spája s Ježišovým presunom z miesta na miesto, so stretnutiami s ľuďmi a je tiež používané v jeho výzvach ostať v jeho slove, v jeho pravde a láske. Prvá kapitola opisuje stretnutie učeníkov, ktorí sa ho s údivom a zvedavosťou pýtajú: „Učiteľ, kde bývaš/zostávaš (méneis)?“ Prijímajú pozvanie Učiteľa, idú a vidia, kde býva/zostáva (ménei) a zostali (émeinan) v ten deň u neho (Jn 1, 38 – 39). Táto nezabudnuteľná počiatočná skúsenosť sa ďalej mení, upevňuje, potvrdzuje a rastie, lebo dvaja učeníci sa slobodne rozhodli zostať s Ježišom. Ak by po stretnutí s Ježišom odišli, možno by im ostala spomienka na udivujúce a príjemné stretnutie, ale tam by to bolo skončilo. V spoločenstve s ním, v počúvaní jeho slov a v zdieľaní jeho života sa ich poznanie Ježiša prehlbuje a rastie.
Jánovo „ostať“ je naozaj niečo dynamické a životodarné. Nemá nič spoločné s nehybnosťou, pasivitou či osobným pokojným spočinutím v Pánovi, ktoré by sme mohli nazvať skôr pseudo-pokojom. Učeník v spoločenstve s Ježišom necháva ďalej prúdiť život, ktorý prijíma, a premieňa ho na dar pre iných. Za týmito slovami sa skrýva dlhý proces a rast, ktorého súčasťou sú aj nedokonalosti a nedostatky. Evanjelista ich priznáva, ale zároveň rozlišuje medzi nedokonalosťou a nedokonalosťou. Okrem sterilnej nedokonalosti, ktorou je uzavretosť pre akékoľvek úsilie prinášať ovocie, hovorí aj o orezávaní a čistení ratolestí, ktoré ovocie prinášajú. Dôvod je jediný: aby prinášali viac úrody. Neustála vzájomnosť Ježiša s učeníkom, učeníka s Ježišom, ale aj učeníkov medzi sebou sú podmienkou plodného života, a preto Ježiš pozýva v rozlúčkovej reči každého z nás, ktorí sme ho stretli: „Zostaňte vo mne a ja vo vás… bezo mňa nemôžete nič urobiť.“
Ako je dlhý proces od prvých zelených ratolesti k momentu, že v rukách držíme pohár vína a môžeme si vychutnávať jeho vôňu a chuť, tak rovnako dlhý je aj proces, kým sa z učeníka, ktorý zostáva pri Ježišovi, stane učeník, ktorý zostáva v Ježišovi a Ježiš v ňom.
Majme odvahu stále nanovo vstupovať na túto „cestu zostávania“.
Iveta Fides Strenková CJ