Pôst/Púšť

Lk 4, 1 – 13 Ježišove pokušenia v púšti.

Prečo ide Ježiš na púšť, aby bol pokúšaný? Mne sa zdá, že mesto ponúka oveľa viac pokušení so svojím hlukom, tlakom, anonymitou… Nuž v prvom rade preto, lebo nejde na púšť hľadať pokušenia. Tie nájdu jeho.

Ide hľadať seba samého. Hľadať, čo znamená byť Bohom v ľudskej koži, človekom v Božom pláne. Hľadať svoje limity, možno odpovede. Robiť rozhodnutia. On je Boh, ako rozhodne, tak to bude správne, to bude norma. Akým mesiášom bude? Takým, čo používa svoju moc aj pre seba, na uspokojenie svojich oprávnených potrieb? Takým, čo sústredí moc na seba a začne svet meniť zhora? Takým, čo nebude rešpektovať zákony Otca, úspech za každú cenu? Pokušenia: rozumné, jednoduché riešenia. Nie sú o slabostiach, ale o postojoch, rozhodnutiach. Odmieta.

Aký mesiáš je z neho, keď odmietol tieto možnosti? Čo nám zostalo? Človek, ktorý žije z Boha, človek, ktorý sa bude klaňať iba Bohu, človek, verný Bohu až na smrť.

Hľa, cesta pre človeka sa začína na púšti.
Nemáme moc nasýtiť všetky svoje potreby, ani by nám to nerobilo dobre. Len Boh nasýti bez toho, aby ublížil.
Ľahko sa klaniame bôžikom, ale iba Boha môžeme milovať celým srdcom bez toho, aby nás to zničilo.
Naše vnímanie osobného vzťahu s Bohom je zranené pýchou. Po n-tom zlyhaní viem, že v našom vzťahu je Bohom on. Ja, našťastie, nie. Ťažisko vzťahu stojí na ňom, na jeho schopnosti milovať mňa, nie naopak. Jeho láska je dokonalá nie preto, že miluje dokonalosť, ale preto, že dokáže plne prijať a milovať nedokonalosť.

Poďme teda na Púšť/Pôst. Tam nás čaká nová cesta, nový horizont. S pokušeniami, pravdaže. S Víťazom, iste.

Milan Hermanovský, augustinián