Prinášame vám text z listu, ktorý Mons. José Rodríguez Carballo OFM čítal Svätému Otcovi v mene všetkých zasvätených 1. februára 2016 na záver Roka zasväteného života. Je to spätný pohľad a krátka bilancia toho, čo nám Rok zasväteného života priniesol.

V závere Roka zasväteného života pozerajúc na svet očami milosrdenstva

 Vaša Svätosť pápež František,

ukončenie Roka zasväteného života a začiatok Jubilea milosrdenstva predstavujú možnosť opäť sa vrátiť k prijatej milosti a k milosti, ktorú Pán rozprestiera na život každého zasväteného a na celý Boží ľud.

Rok zasväteného života bol darom Vašej Svätosti pre celú Cirkev a niet pochybností, že otvoril cesty nádeje, obnovil túžbu povedať celému svetu, že nasledovať Pána je radosť, ktorá prináša plnosť života, napĺňa ho zmyslom a významom až do posledného výdychu. My všetci Vám vyjadrujeme vďačnosť z hĺbky srdca, že ste nám pripravili tento nádherný dar a pomohli nám pokračovať v dôvere na ceste svedectva a proroctva. Bola to veľká príležitosť zdieľať krásu nášho povolania a poslania, aj keď nie vždy ju žijeme naplno a niekedy ju zatemňujeme, pretože sa rozhodujeme žiť ako nespokojní, žiť v tieni.

Úmysly Vašej Svätosti pre tento rok boli jasné: nechať vyplaviť krásu povolania zasvätených (porov. List vyhlásenia Roka zasväteného života). Nešlo o rok obrátenia, aj keď ono je neustále nevyhnutné, ale o oživenie radosti, nežnosti a nádeje.

Tento rok bol ako čas milosti, ako teologálny priestor, kde sa cítime milovaní Bohom a Cirkvou, vedení Duchom, aby sme vyšli „von“ v našom poslaní ako znamenie lásky. Nie však rezignovanej, ale naplnenej zápalom a podelením sa s chudobnými a poslednými.

Čo sme pochopili a v čom sme vyzreli v tomto Roku zasväteného života? Rizikom by bolo hovoriť o tom, čo sme urobili, hrešiac tak „duchovným zosvetštením“ (EG 93), alebo keby sme vytvorili litánie toho, čo sme neurobili. V skutočnosti najkrajším ovocím, ponúknutým Cirkvi, je rozpoznanie toho, čo Boh urobil pre nás:

• miloval nás večnou láskou, ukazujúc, že nám dôveruje, a na tom naďalej staviame svoj život;
• hľadel na nás a my sme ho nechali hľadieť na nás (svätá Terézia od Ježiša), pričom sme zakúšali, že prebývať s ním v tom istom pohľade je najväčšia vec, je tým, čo viac napĺňa Božie srdce radosťou, pretože vie, že môže s nami počítať;
• šepkal nám, že nie je znepokojený kvôli zmenšeniu našich počtov, pretože je vlastne evanjeliové veriť v prirodzenú silu malého semienka, ktoré akceptuje, že je vhodené do brázdy a odumrie, aby mohlo priniesť ovocie, úrodu života;
• dal nám tešiť sa, pričom nám pripomínal, že naše vrásky a šedivé vlasy nie sú znakmi úpadku, ale hmatateľnými stopami vernosti, zápasov, života prežitého v láske, ukrytom s Kristom v Bohu (Kol 3, 3);
• utešoval nás, pripomínajúc nám, že mladí sú regenerujúcou a živou milosťou a nositeľkou novej krvi a našej charizmy;
• upokojoval nás, hovoriac nám, že ak nie sme spoločensky dôležití, nie je to nejaká dráma, ale oslobodenie, za predpokladu že sa nezriekame snívať Božie sny (Gn 28, 12 – 17) a investovať svoj život pre chudobných v istote, že charizmy nami nekončia, pretože sa od nás nevyžaduje „umrieť s dôstojnosťou“, ale aby sme žili so zmyslom, vášňou a dôverou;
• pripomínal nám, že komunity, rovnako aj naše diela musia plodiť osoby schopné postarať sa o raneného človeka (Lk 10, 29 – 37), pretože Bohu leží na srdci, aby nás videl na existenciálnych perifériách, v jedálni hriešnikov (svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša: Dejiny duše), kde nás život vyzýva ošetriť rany človeka, ktorý je najnežnejším Ježišovým telom;
• naliehal na nás, aby sme prebudili tento svet, aby sme boli odvážni rešpektujúc hnutia Ducha a aby sme dôverovali v zmysle, že nám už dal stokrát viac, ako sme my zanechali (Mk 10, 28 – 30).

Pre všetky tieto dôvody nie je to náhoda, že v perspektíve reformy, ktorú Vaša Svätosť podporuje, sa Rok zasväteného života prekrýva s Rokom milosrdenstva. Opäť nás privádzate k hlbšiemu ekleziálnemu zmyslu, akoby ste nám pripomínali, že prvým ovocím obnovy Božieho ľudu, ktorého sú zasvätení a zasvätené súčasťou, je milosrdenstvo. Takže tento Rok zasväteného života bol prežívaný ako čas rozlišovania vo svetle veľmi veľkej lásky Boha (Jn 3, 16), jeho lásky do krajnosti (Jn 13, 2), ako účinná evanjeliová starostlivosť, ktorá jediná je schopná plodiť premenu života, štruktúr, samotných chariziem až k plnému kresťanskému zjednoteniu, až kým nebudeme mať v sebe city, zmýšľanie, ktoré mal Ježiš Kristus (Flp 2, 1 – 11).

Milosť tohto Roku zasväteného života spočíva v tom, že sme pochopili, že sme na začiatku cesty zdieľania, že nie sme volaní súťažiť, byť Goliášom (1 Sam 17, 1 – 58), ale opäť žiť históriu Márie z Nazareta, byť milosrdenstvom (Lk 1, 46 – 55), byť takým lemom nežnosti na tejto malej časti sveta, byť pohladením sveta.

Preklad sr. Ľudovíta Huljaková