Pred rokom sa vymenili šéfredaktori časopisu Zasvätený život

Takto pred rokom sa vymenili šéfredaktori a augustinián Juraj Pigula odovzdal štafetu šéfredaktorstva časopisu Zasvätený život verbistovi Jánovi Štefancovi. Máme pre nich oboch niekoľko otázok.

Na slovíčko s Jurajom Pigulom

P. Juraj Pigula bol prvým šéfredaktorom časopisu Zasvätený život. Časopis začal vychádzať v roku 2010. S tímom pripravil 17 čísel. Rozbehol dva projekty Z4Z a Z4P. Pôsobí ako prior komunity augustiniánov na Slovensku (www.aug.sk). Jeho špecialitkami sú patristika a veľmi chutné cestoviny z jeho „kuchyne“, ako aj výborná káva. A popritom sme zistili, že má aj nevšedné mediálne nadanie. Spolu s tímom v rámci spomenutých projektov pripravil stránku www. zasvatenyzivot.sk, ktorá ide naplno. Zrealizoval 4 mediálne školenia ON LINE a medzinárodnú konferenciu Výzvy digitálnej komunikácie pre evanjelizáciu; do tlače pripravil 4 knihy, ktoré vyšli v slovenčine. V rámci Roka zasväteného života rozbehol päťminútovky Na 5 minút s nami a tiež appku Myšlienky od zasvätených. Rozbehol spoluprácu s Postojom, kde nás novinky ešte len čakajú. Jednoducho, zasvätení sa aj vďaka nemu zviditeľnili do vnútra i navonok. Sme takto online, aj v peknej spolupráci s laikmi

• Augustinián troma slovami alebo podľa čoho spoznáme augustiniána?

Má srdce prebodnuté Božím slovom a horiace láskou. Alebo iná triáda: interiorita, komunita, služba.

• Tvoje charakteristické znaky, ktoré ťa prezrádzajú?

Keď sa na niečo dám, snažím sa dať do toho všetko. Snažím sa robiť veci s vášňou a konkrétne.

• Slovo, ktoré najčastejšie používaš?

Sám neviem. Asi by to mal niekto o mne povedať. Možno by som aj chcel používať a stále viac žiť naplno sloveso milovať. Určite používam v mnohých momentoch slová povzbudenia a ocenenia. Tie ľudia, ktorí prichádzajú, a aj spolubratia v komunite potrebujú počuť najviac.

• Hodnota, na ktorej ti záleží?

Asi by som povedal priateľstvo. Je v ňom povedané asi všetko. Ježiš sám hovorí: „Vy ste moji priatelia.“ A ja sa snažím byť dobrým priateľom so všetkým, čo k tomu patrí. 

• Krajina, ak na misie? – Japonsko, fascinovalo by ma ísť na misie do úplne inej kultúry, na akú som zvyknutý.
• Krajina na sabatický rok? – Francúzsko má mnohé možnosti hlavne v kláštoroch kontemplatívneho života, kde mám priateľov a kde si viem oddýchnuť a načerpať nové inšpirácie.
• Krajina na dovolenku? – Taliansko – konkrétne Sardínia, kde som ešte nebol a je to prostredie s krásnou prírodou, smaragdovým morom a výborným jedlom.

• Odporúčaný film?

Naposledy ma veľmi pobavil a prekvapil film s názvom Obyčajná tvár (angl. Wonder). Sú však filmy, ktoré majú istý divadelný charakter ako Collateral beauty alebo muzikál Miserables. Keby som mal viac času, určite by som ich chcel ešte raz vidieť.

• Víno – pivo – čaj – káva – whisky?

Môj otec je pivár. Ja som za všetky možnosti, ale najčastejšie káva. Teda bez kávy sa nedá žiť. (smiech) Mám aj taký sen postaviť malú kaviarničku. Whisky som si dokázal obľúbiť v Škótsku, čaj v mojej rodine v Kendiciach, víno v Taliansku a Francúzsku a pivo v Košiciach.

• Pizza – cestoviny – šalát – rezeň – steak? (vyber jedno)

Veľmi rád varím cestoviny a to na mnoho spôsobov. Teda vybral by som si asi slovo cestoviny na taliansky spôsob.

• Akoby si nazval desaťročie pre časopis ZŽ?

Významné začiatky. Je to síce malý, ale verím, že aj významný prínos pre duchovnú, formačnú a kultúrnu stránku zasväteného života na Slovensku.

• Keby si písal posledný článok do časopisu, aký by mal názov?

Radosti spoločného života.

• Rád spomínaš zo šéfredaktorovania na…?

Najmä spomínam na chvíle plné kreativity, ktoré sa diali pri stretnutiach celého tímu. Spoločné stolovanie, výlety a podelenie sa o myšlienky a naše priateľstvo, to je asi najviac, čo som si odniesol.

• Čo ti nahradilo časopis ZŽ?

V istom zmysle to nič nenahradí. Rád si ho budem čítať naďalej a odporúčať.

• Na čo si ako „vyslúžený“ šéfredaktor hrdý?

Na všetko, čo sa s časopisom spája: webstránka, vydarené čísla časopisu, videá Ivy Kušíkovej s názvom Na 5 minút s nami počas Roka zasväteného života, knihy, ktoré sme vydali. Nesmiem zabudnúť na mediálne školenia, ktoré priniesli veľa kontaktov a hlavne zručností a úžitku pre mnohých zasvätených. 

• Za čo si najviac vďačný za desaťročie v časopise ZŽ?

Rád by som menoval saleziána Karola Maníka, ktorý ako predseda KVRP dal podnet na vznik časopisu. Som vďačný najviac za každého redaktora, prispievateľa, každého, čo akokoľvek pomohol pri práci na časopise, webstránke a aktivitách časopisu. Mrzí ma, že som mnohokrát viac a viac túto vďačnosť neopakoval všetkým. Chcelo by to dlhý zoznam mien, ľudí, ktorí boli účastní na tomto diele a stali sa darom aj pre mňa osobne.

• Za čím ti bude ľúto?

Najviac asi za priateľmi – redaktormi, ale verím, že sem tam sa aj stretneme, aj keď to už nebude tak často, lebo k tomu prispieval pravidelne čas spojený s prácou.

• Keby k tebe prišla zlatá rybka a mohla ti splniť 3 želania – aké by boli? 

Sedem schopných kandidátov do rehole – nová kaviareň popri kostole – sabatický rok.

• V čom sa zasvätení na Slovensku potrebujeme posunúť?

Pravdupovediac asi každá rehoľa, kongregácia či spoločenstvo potrebuje niečo iné. Možno potrebujeme ešte viac spolupracovať, veď budujeme to isté dielo, ohlasujeme dobrú zvesť dnešnému človeku. Určite sa potrebuje posunúť dopredu spolupráca s miestnou cirkvou – teda s biskupmi a diecézami a farnosťami, spolupráca na úrovni reholí. Spolupráca s laikmi. Totiž sme jedna veľká rodina. Mnohokrát je to ťažké, lebo na dobré vzťahy a spoluprácu je potrebná ochota z oboch strán.

Potom z toho vyplýva aj schopnosť prijať kritiku. Zdá sa, že na Slovensku nesmie zaznieť nejaký kritický hlas. Aj v tomto určite potrebujeme rásť. A len keď sa aj kritici vypočujú, môžeme lepšie spolupracovať.

Nesmieme vidieť veci len čiernobielo či už v spoločnosti či v Cirkvi. Len buď – alebo. Život je oveľa komplikovanejší a zložitejší. Má veľa farieb. Preto vyslovovať rýchle úsudky je veľmi unáhlené. V tomto kontexte hľadať úprimne Božiu vôľu si vyžaduje odvahu. Myslím, že pápež František je nám v tomto príkladom.

• Odkaz novej redakčnej rade

Prajem celej redakčnej rade veľa kreativity a ochoty ponúkať naďalej hodnotné texty a inšpirácie pre zasvätených na Slovensku. Budem sa tešiť na každé nové číslo.

---

Na slovíčko s Jánom Štefancom

P. Štefanec pochádza z Tuchyne, okr. Ilava. Má dvoch bratov. V roku 2016 oslávil 25. výročie kňazstva. Pôsobil 12 rokov v Nitre na Kalvárii, 9 rokov v UPC v Bratislave, zastával úlohu provinciálneho predstaveného a po skončení tohto úradu absolvoval v duchovnom centre v Kanade program Zdraví lídri pre zdravú Cirkev. Momentálne pôsobí P. Ján opäť v Nitre na Kalvárii, kde je predstaveným exercičného domu.

• Verbista troma slovami?

Realista, dobrodruh, hrdina.

• Tvoja prvá reakcia na pozvanie za šéfredaktora?

Zaujímavá ponuka – nová výzva.

• Akoby si nazval svoj prvý článok?

Podstatné na prvom mieste.

• V čom sa zasvätení na Slovensku potrebujeme posunúť?

V lepšom sebapoznaní.

• Slovo, ktoré najčastejšie používaš?

To by mohli vedieť tí, čo so mnou žijú. Možno…

• Rád spomínaš na…?

Stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi.

• Víno – pivo – čaj – káva – whisky? (vyber jedno)

Určite víno.

• Pizza – cestoviny – šalát – rezeň – steak? (vyber jedno)

Steak.

• Tvoj sen?

Dopomôcť na svet peknému vínu. Dorobiť svoje vlastné víno od A po Z.

• Krajina na misie: Niektorá africká krajina, nemám preferenciu.
• Krajina na sabatický rok: Taliansko.
• Krajina na dovolenku: Nový Zéland, ale stačilo by aj Nórsko.
• Tvoje 3 charakteristické znaky, ktoré ťa prezrádzajú? (Podľa čoho si spoznateľný?)

Ťažká otázka. To by zodpovedali najlepšie tí, čo ma poznajú.

• Aspoň jedna šéfredaktorská vízia?

Prinášať rehoľníkom inšpiráciu pre osobný život.

• Odporúčaš knihu?

Marek Orko Vácha: Nevyžiadané rady mládeži.

• Čo očakávaš od svojho redakčného tímu?

Že budeme tvoriť skvelú partiu, ktorá bude vďaka dobrej práci inšpiráciou pre ďalších.

• Hodnota, na ktorej ti záleží?

Sloboda – stávať sa viac slobodným od všetkého.

• Keby k tebe prišla zlatá rybka a mohla ti splniť 3 želania – aké by boli?

Záleží, ako sa na to pozeráme, však?

Mať okolo seba dobrých priateľov.

Vedieť vždy doceniť námahu iných.

Rozdávať radosť a nádej tam, kde je potreba.

•  Aká myšlienka ťa drží kedykoľvek, či prší či slnko svieti? 

Život je krásny!

•  Odkaz čitateľom?

Ak vás niečo inšpiruje alebo viete, že môže inšpirovať iných, neváhajte a podeľte sa s nami o to! Napíšte, zavolajte, pošlite link. Nepovedzte si nikdy, že veď to určite spraví niekto iný…

Monika Skalová FMA