Prekročenie vlastných hraníc (Jn 15, 9 – 17)
Žiť kresťanský život, život viery, znamená byť si vedomý nezištného daru a intímneho vzťahu priateľstva a lásky s Bohom. Čítanie z Jánovho listu opäť zdôrazňuje túto nesmiernu pravdu o iniciatíve Boha, ktorý miluje človeka ako prvý a ktorého láska nás robí schopnými milovať iných. (1 Jn 4, 7 – 10)
Pozvanie ostať v tejto láske, takpovediac zakoreniť sa v nej zaznieva hneď v prvej vete dnešného evanjelia, ktoré je pokračovaní metafory o viniči a ratolestiach. Čo nám však môže znieť zvláštne, je prepojenie lásky s dodržiavaním prikázaní, ktoré sa tiahne celou perikopou: „Ak budete zachovávať moje prikázania … ako ja zachovávam prikázania môjho Otca (v. 10) … toto je moje prikázanie (v. 12) … ak robíte, čo vám prikazujem (v. 14) … toto vám prikazujem (v. 17).“ Prikázania, normy, pravidlá, predpisy sú v dnešnej dobe vnímané skôr ako nepotrebná záťaž a obmedzenia, ktoré nedovoľujú človeku prejaviť sa v plnosti. A môžeme ísť ešte ďalej a pýtať sa, či je vôbec možné prikázať lásku.
Je zaujímavé pozorovať, že Ježiš, ktorý prikazuje, najprv sám seba predstavuje ako toho, kto prikázania zachováva. Ježiš neprišiel zrušiť zákon, ale ho naplniť (Mt 5, 17). V židovskom chápaní zákona a prikázaní, teda Tory, ide o viac ako o dodržiavanie istých morálnych a kultových predpisov. Úvodné slová Dekalógu odhaľujú, že ide o vzťah, o odovzdanie seba samého a angažovanie sa Boha pre človeka: „Ja som tvoj Boh, ktorý ťa vyslobodil…“ (Ex 20, 2). V perspektíve vzťahu a vzájomnosti sú prikázania orientáciou, poučením a odpoveďou lásky. Ich dodržiavanie nie je poslušnosťou prikázaní uložených zvonku, ale poslušnosťou vnútornému hlasu a vnútornému zákonu lásky. Iba človek, ktorý dodržiava prikázania, je vnímavý na tento vnútorný hlas a v istom momente je slobodný „zákon nedodržať“. Toto je skúsenosť Petra v Joppe, o ktorej hovorí skrátená forma prvého čítania (Sk 10). Peter sa vo videní bráni porušiť prikázania a jesť nečistý pokrm. Niet sa čo diviť, veď ide o žida dodržujúceho zákon! Poslušnosť hlasu ho však otvára pre nové, širšie horizonty a vedie do Cézarey. Tu vstúpením do domu pohana Kornélia porušuje židovský zákon (Sk 10, 28) a prekročením hraníc vlastného chápania spoznáva Boha, ktorý nenadŕža nikomu (Sk 10, 34 – 35). Vernosť vnútornému zákonu lásky tak umožňuje jednému zostať a druhému vstúpiť do autentického spoločenstva a priateľstva s Bohom v Ježišovi Kristovi.
Iveta Fides Strenková CJ