Príhovor sestry Samuely Harmáčkovej na stretnutí Svätého Otca so židovskou komunitou na Rybnom námestí v Bratislave

Drahý Svätý Otec František, vážení predstavitelia židovskej obce na Slovensku, vážení prítomní hostia,

s veľkou bázňou stojím dnes na tomto symbolickom mieste v prítomnosti veriacich kresťanov a veriacich židov, ktorí vyznávame a milujeme toho istého Boha.

Naše spoločné dejiny sú poznačené veľkou bolesťou, ale zároveň sú v nej chvíle, ktoré v nás vzbudzujú nádej, že v každom období žijú ľudia, ktorí majú v sebe hlboko zakorenenú lásku k Bohu a k blížnemu.

Prežívame úprimnú hrdosť, ale i vďačnosť za každého jedného Slováka, ktorý otvoril svoje srdce i dvere prenasledovaným sestrám a bratom židom. O to viac, že to boli aj dvere našich kláštorov a internátov a dvere domov, či bytov rodín našich žiačok. Sme vďačné, že naše sestry, ktoré vnímali posvätnosť každej ľudskej duše stvorenej na Boží obraz, mali  milosť urobiť niečo preto, aby boli životy týchto ľudí zachránené.

Informácie, ktoré sa zachovali, hovoria o sestrách evakuovaných z Bratislavy do kaštieľa v Svätom Kríži (dnešný Žiar nad Hronom), ktorý im ponúkol biskup Ondrej Škrabík.  Starali sa tam o skupinku detí. To, že to boli aj židovské deti, vieme od preživšieho- pána Thomasa Frankla žijúceho vo Viedni, ktorý nám o tom ochotne porozprával. Ďalšie svedectvo máme od pani Gabrielly Karin-umelkyne žijúcej v Los Angeles a pani Eriky Bránikovej žijúcej v Bratislave, ktoré boli žiačkami uršulínskej internátnej školy v centre Bratislavy. Tam boli ukrývané spolu s inými židovskými dievčatami. Ich rodičia ich denne chodili navštevovať, kým nenašli úkryty pre celé svoje rodiny, alebo im niekto nepomohol utiecť z Bratislavy. Je symbolické, že na inom mieste, kde sestry ukrývali ďalšie židovské deti spolu s ich rodinami, dnes sídli Apoštolská nunciatúra. Tam priviedla jedna bývalá žiačka nášho uršulínskeho gymnázia, pani Anna Bandžáková, rodená Kuchárová, ktorej rodina zachránila niektorých židov v Bratislave, mladú mamičku Editu Schwarzovú s jedenapolročnou dcérkou a neskôr jej priateľku Fridu Haselnussovú.

Udalosti, o ktorých hovorím, sa stali pred takmer osemdesiatimi rokmi. Dnes  s radosťou v srdci pozorujeme živú  kresťansko – židovskú spoluprácu na Slovensku. A to nielen medzi vrcholným predstaviteľmi, vzdelávacími inštitúciami, znalcami Biblie, ale aj medzi ľuďmi v bežnom živote. Sme vďační najmä za vzdelávacie projekty pre mládež, prostredníctvom ktorých sa aj v našich školách snažia pedagógovia scitlivieť súčasnú generáciu na hlbšie vnímanie a poznávanie židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. Túžime zároveň sprostredkovať mladým ľuďom živú vieru v Boha, ktorá sa prejavuje v dennom živote láskou k blížnym. Ľudia, ktorí žili pred nami, sú svedkami toho, že takáto láska je možná.

Naša úcta, vďaka a modlitba patrí aj vyše 500 známym ale i ďalším neznámym Slovákom a ich rodinám, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k záchrane čo len jediného ľudského života.

Zdroj: TK KBS
Foto: Martina Řehořová / Člověk a víra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *