Prítomnosť ženy

Čakali ma prvé dni štúdia teológie na fakulte v Košiciach. Čerstvá juniorka po prvých sľuboch. S niekoľkými spolužiačkami ako prvé denné študentky na škole. Cítila som strach, ktorý k tomu všetkému patrí.

Pred Pánom som ešte pred začiatkom akademického roka spracovávala to, čo ma čakalo: sympatickí spolužiaci, seminaristi a profesori, ktorí neboli zvyknutí na ženy-študentky. Kniha Jo Croissant Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca bola v mojej knihovničke už od strednej školy – ešte stále neprečítaná. Ťahalo ma otvoriť ju a pri listovaní som našla kapitolu Panenstvo.

„Žena je od prírody zvodkyňou, má sklon k vábiacej, mámivej láske. Ak sa tejto úzkoprsej lásky zriekne, stane sa cudnou, pretože už nič nebude očakávať pre seba. Prítomnosť ženy nie je nikdy bez účinku, buď prináša jas, alebo nepokoj. Stačí jej prítomnosť, a muži zmenia svoje správanie podľa toho, či prebudí to najlepšie alebo najhoršie v nich.“

Aké jednoduché! Viedlo ma to k modlitbe, aby som v mužoch, ktorých stretnem, vždy prebudila len to najlepšie, čo je v nich. Myslím, že sa táto modlitba Pánovi páčila. Prijatím svojej ženskosti so všetkým, čo k nej patrí, vstupujem vo všetkej jednoduchosti ako žena do vzťahov s tými, ktorých stretávam. Som sama sebou. Ak nevnímam „ohrozenie“ zo svojej strany či zo strany toho druhého, nebojím sa použiť vetu: „Mám ťa rada! Mám vás rada!“ – a povedať to hoci aj svojmu diecéznemu biskupovi .

Modlila som sa tak asi pred desiatimi rokmi a rada sa k tejto modlitbe vraciam. Oslobodzuje moje srdce a vidím, že ma robí darom pre tých, ktorých mi posiela ako bratov, sestry, priateľov a priateľky na mojej a našej spoločnej ceste za Pánom.

Františka Čačková

http://mojakomunita.sk/web/frantiska/blog