S mníškou na pivo

„Teta, poďte so mnou na pivo!“ zaznelo dychvyrážajúce pozvanie od mladíka – gymnazistu pred barom na našej ulici. A podržte sa – bolo adresované mne.
Úplne ma to dostalo, a tak som to večer hodila na Facebook, na ktorom inak fungujem len veľmi pasívne. V priebehu niekoľkých hodín som tam mala milión komentárov – a to aj od kamarátov, ktorých som sto rokov nevidela. Zo základnej aj strednej školy.
„A išla si?“ pýtali sa viacerí.
„Dúfajme, že áno, alebo možno dala protiponuku – ruženec,“ odpovedala jedna priateľka za mňa.
Ďalší tiež prezentovali svoje predstavy: „Jasné, že išla, veď taká príležitosť sa neodmieta.“
Prekvapená a pobavená z toľkých reakcií som im odpísala:
„Pre záujemcov o takéto zážitky zriadime požičovňu habitov.“
Vysokoškoláčka Maťa sa hneď chytila:
„Juchuuuu, už sa teším! Dúfam, že mi pred všetkými nespadne závoj.“
Mne sa tým pádom potvrdilo to, čo o FB hovoria výskumy – že na hlúpostičky reaguje najviac ľudí.
Medzitým som však aj rozmýšľala, čo mi to netradičné pozvanie na ulici chcelo povedať. Svoju myšlienku som tam potom aj zavesila: „Ste zlatí, že sa toľkí ozývate. To pozvanie bolo pre mňa pecka, lebo teraz práve čítam Matku Teréziu – pasáž o tom, ako mala inšpiráciu pre prácu v slumoch: ‚I am thirsty. Žíznim!‘ A mne to zaznelo tiež tak na ulici. Ale v saleziánsko-mládežníckej reči: ‚Poďte na pivo.‘ Podľa mňa je to vyjadrenie túžby po niečom hlbšom – po partii, vypočutí, pohode s niekým, kto je v pohode, povzbudení, potľapkaní po pleci v zmysle – ty na to máš…
Jasné, nemôžem sa s kalkatskou sväticou porovnávať. Môžem sa tým však nechať osloviť. Takže tak, ako ona nezareagovala hneď, ale potom to ovplyvnilo celý jej život, držte palce aj mne, aby som toto oslovenie nenechala v sebe prejsť len tak dostratena. Hm…“
Na tento dlhší koment reagovalo už len zopár bližších priateľov – v duchu: „Šupa!“ Alebo: Chystáš sa založiť novú rehoľu?“
Koľkí to celkovo čítali – neviem.
Na prípadné pouličné pozvanie som už však lepšie pripravená.

Andrea Miklovičová 

foto: it.wikipedia.org