Tichí, chudobní, pokorní… Dnešná liturgia slova akoby sa sústredila na nich. „Syn môj, v tichosti konaj svoje práce… On tichým zjavuje svoje tajomstvá… Božia moc je veľká a pokorní ho oslavujú… Vo svojej dobrote, Bože, pripravil si dom chudobnému…“ Autor Listu Hebrejom podotýka, že Boh neprebýva v temnote, v búrke ani v hrmote slov… A napokon sám Pán nás pozýva vziať na seba jeho jarmo a učiť sa od neho, lebo je tichý a pokorný srdcom. Tichým a pokorným dokonca sľubuje prvé miesto – práve preto, že oň nestoja.
V Písme by sme našli aj viac príkladov, keď Boh počíta s tichými. Mojžiš bol podľa Knihy Numeri (12, 3) „najpokornejším človekom zo všetkých ľudí, čo žili na zemi“, niektoré preklady dokonca uvádzajú, že bol „tichý, tichší než všetci…“. Svätý Jozef v celom Písme nepovie ani jedno slovo – len ticho poslúcha, chráni, miluje… A Panna Mária? Zachovávala všetky Pánove slová v tichosti svojho srdca, poslednýkrát v Písme prehovorí na svadbe v Káne.
Byť tichým dnes nie je populárne, nevieme ani len byť ticho. Kým v minulosti sme v určitých situáciách boli k tichu istým spôsobom donútení, napríklad v prírode, dnes už ani to nemusíme, lebo vďaka technike si svoj virtuálny svet môžeme niesť so sebou všade. Byť tichým a pokorným však nebolo populárne ani v časoch Pána Ježiša – koľkí jeho súčasníci sa vedeli stotožniť s predstavou Mesiáša v štýle tichého Baránka vedeného na zabitie, ktorý neotvorí ústa?
A predsa – Pán nás ubezpečuje, že tichí to vyhrajú. Nie preto, že by to raz mohlo byť populárne. Ani preto nie, že by sa mali dočkať uznania zo strany sveta. Tí, ktorí dokážu dať svoje srdce Pánovi, aby ho urobil tichým a pokorným podľa svojho Srdca, vyhrajú preto, že s nimi počíta ON.
Anna Viglašová, kandidátka OV
Foto: Františka Čačková, OSF