Solo Dios basta

Mt 3, 1-12

Je rok 2003, niekoľko dní pred príchodom pápeža Jána Pavla II. do Rožňavy. Plán cesty a harmonogram pripravený, už len všetko skontrolovať. Aj keď bol problém cestnej komunikácie starostom nahlásený už pred niekoľkými mesiacmi, zrazu sa pri kontrole zistilo, že cesta je veľmi zle prejazdná, a tak príchod pápežovho auta do Rožňavy nie je bezpečný. Hľadá sa riešenie, vláda má mimoriadne zasadanie, našli sa peniaze a poďme na opravu cesty. Pár hodín pred jeho príchodom je všetko urobené. Zázrak? Nie, niekto sa prebral v hodine dvanástej.

Niečo podobné môžeme vidieť aj vo svojom živote. Sme akční, otvorení, srdeční, nič pre nás nie je problém – až do momentu, keď na dvere nášho života zaklope niekto, kto nám oznámi, že ešte chvíľa a budeme mu skladať účet zo svojho života. Vtedy dokážeme urobiť také veci, na ktoré sme predtým nemali čas alebo sme ich nepovažovali za dôležité. Začíname si veľmi hlboko spytovať svedomie a cítime ľútosť nad strateným časom, ktorý sa dal využiť inak.

Pripravte cestu Pánovi! On prichádza, ale ohľadom jeho príchodu nevieme ani dňa, ani hodiny. Práve preto je tu čas reflexie nad tým všetkým, čo robíme a prečo sme si vybrali to miesto, kde sme. Je to čas, keď si môžeme niektoré veci prehodnotiť a usporiadať tak, aby sme za znova pozreli na cieľ, pre ktorý sme sa rozhodli zasvätiť sa Ježišovi. Takým kopcom, ktorý mi bráni uvidieť ho, môže byť napríklad moje prehnané zaangažovanie sa pre tých druhých, dňom i nocou, keď popritom strácam svoj cieľ, ktorým je ON, a vidím iba druhých a čo všetko ešte treba urobiť.

Ak sme HO stratili z dohľadu, skúsme sa zastaviť. Môžeme si urobiť „deň púšte“, duchovnú obnovu a zamyslieť sa nad slovami SOLO DIOS BASTA (sám Boh stačí), aby sme aj blížiace sa sviatky, keď má prísť, naozaj prežívali vo vnútornej radosti, ale aj ako veľké tajomstvo spásy. To my máme byť novodobými Jánmi Krstiteľmi, preto treba na čas odísť, aby sme videli a potom hlásali.

brat Dušan Hricko OCD