Priateľstvo je pre svätého Augustína dôležitou dimenziou duchovného života. S priateľmi prešiel roky v blúdení sekty manichejcov a spolu s priateľmi sa ako 33-ročný obrátil, dal sa pokrstiť a začal žiť rehoľný život. Život bez priateľstva pre neho nemal zmysel. Jeho životné skúsenosti ho priviedli k tvrdeniu, že pravé priateľstvo musí byť zakotvené v Bohu. Už ako biskup v Hippo svätý Augustín takto opisuje špecifickú Božiu prítomnosť v dare priateľstva: „Blažený, kto ťa miluje Pane, kto v tebe miluje priateľa a nepriateľa pre teba. Lebo len ten nestráca nijakého priateľa, kto miluje všetkých v tom, ktorého nemožno stratiť (Vyznania 4.9.14). Dar priateľstva sa stáva miestom, kde Boh sám stavia svoj príbytok. Boh nie je milovaný v ohraničení a v limitoch priateľa, ale priateľ je milovaný v Bohu.
Augustín hovorí, že existujú aj „nepriateľské“ priateľstvá. Tie, ktoré sú založené na bočných záujmoch, zavádzajú a izolujú človeka, uzatvárajú ho všetkým ostatným. Väčšinou tieto „priateľstvá“ vznikajú medzi tými, ktorí sú nepriateľmi sami sebe a hľadajú v druhých len možnosť úniku pred sebou samými, naplnenie svojej sebalásky. Priateľstvo naopak znamená spoločenstvo života, radosť z darovania a z dostávania, obohatenie v múdrosti a v milosti. Ale na to, aby bolo naozaj také, musí mať svoj základ na pravde. „Nikto nemôže byť priateľom iného, ak nie je najprv priateľom pravdy“ (List 155, 1). V týchto slovách je ukryté všetko to, čo robí priateľstvo pravým: rešpekt, úcta, dôvera, dobroprajnosť, sloboda a vernosť. Augustín píše jednému známemu: „Chcel by som, aby sme sa v našich vzťahoch neuspokojili iba s kresťanskou láskou, ale aby sme hľadali úprimnosť priateľstva, ty z tvojej strany a ja z mojej. Nezamlčujme si to, čo by nás v našich listoch vyrušovalo alebo urážalo, ale hovorme si to navzájom s úmyslom bratskej lásky, ktorá sa páči Božím očiam“ (List 82, 5.36).
Juraj Pigula