Svätý Otec František si túto sobotu pripomenul 59. výročie svojho rehoľného života jezuitu. Priblížme si pri tejto príležitosti hlavné momenty jeho života ako rehoľníka. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vstúpil ako dvadsaťjedenročný. Bolo to 11. marca 1958 v argentínskej Córdobe. Už pred týmto rozhodnutím sa pripravoval na kňazstvo v diecéznom seminári Villa Devoto v Buenos Aires.
Po absolvovaní dvoch rokoch noviciátu Jorge Bergoglio zložil rehoľné sľuby a pokračoval v príprave na kňazstvo filozofickými a teologickými štúdiami v jezuitských kolégiách najprv v Čile a neskôr v rodnej Argentíne. Keď v roku 1969 prijal kňazskú vysviacku, bol v reholi už vyše 10 rokov. Po posledných sľuboch, ktoré zložil 22. apríla 1973, bol páter Bergoglio v Argentíne krátky čas novicmajstrom. V tom istom roku ho ako 36-ročného generálny predstavený jezuitov P. Pedro Arrupe vymenoval za argentínskeho provinciála a túto službu vykonával šesť rokov.
Po vymenovaní za biskupa v roku 1992 pápežom Jánom Pavlom II. už Mons. Bergoglio viac nepodliehal rehoľným predstaveným, avšak neprestal byť jezuitom. Ako arcibiskup Buenos Aires, kardinál a napokon i ako pápež sa stále hlási k svojej rehoľnej rodine.
Pri mnohých príležitostiach to dal najavo aj svojou osobnou blízkosťou rehoľným spolubratom, napr. pri stretnutiach s generálnym predstaveným rehole pátrom Adolfom Nicolásom SJ alebo s jeho nástupcom, súčasným generálnym predstaveným P. Arturom Sosom SJ. Svätý Otec František tiež osobne prišiel medzi delegátov Spoločnosti Ježišovej z celého sveta, zhromaždených v Ríme na 36. generálnej kongregácii rehole, a už päťkrát neformálne navštívil svojich bratov.
Zdroj: RV, jb
-fc-