Pri príležitosti štvrtého výročia blahorečenia Titusa Zemana slávili v Bratislave-Vajnoroch svätú omšu. Don Jozef Luscoň v homílii predstavil list bl. Titusa, ktorý v júni 1948 písal svojmu žiakovi Alexandrovi a v ktorom ho povzbudzuje, aby nasledoval a rozvinul svoje duchovné povolanie.
Don Titus Zeman pôsobil v čase písania listu ako katechéta a Alexander bol študentom biskupského gymnázia v Trnave. Školský rok sa však končil a bolo treba prihlásiť sa na ďalšie štúdiá. Don Titus badal u Alexandra známky duchovného povolania, preto nerozhodnému mladíkovi chcel dodať odvahy, aby urobil rozhodujúci krok vpred.
Bol ochotný pomôcť mu pri získaní potrebných dokumentov na prijatie do noviciátu. List je svedectvom, že don Titus sa na mladých pozeral z duchovného uhla pohľadu – čo s nimi zamýšľa Pán. V naplnení toho vidí ich šťastie. Je to vlastne základný kresťanský pedagogický prístup.
Bolo by krásnym happyendom, keby Šaňo počúvol a stal sa kňazom, ale nestalo sa tak. Oženil sa, stal sa obľúbeným lekárom, ale z jeho rodiny vzišlo kňazské povolanie, a tak vlastne všetko dobre dopadlo. List musel byť pre majiteľa veľmi cenný, keď ho toľké roky opatroval. Saleziánom doposiaľ nepoznaný list darovala manželka už nebohého študenta; saleziáni sú jej za vzácny dar veľmi vďační.
TK KBS / Katolícke noviny
Foto: Jozef Luscoň, SDB