V Ríme ukončili medzinárodnú konferenciu o budúcnosti Európy
Trojdňová medzinárodná konferencia (Re)thinking Europe o príspevku kresťanov k budúcnosti Európy sa uzavrela v Ríme v nedeľu 29. októbra svätou omšou v Bazilike sv. Petra. Nedeľnej liturgii predsedal kardinál Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova a Freisingu, ktorý je prezidentom Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (COMECE). Na podujatí COMECE organizovanom v spolupráci s Vatikánom sa zúčastnili aj viacerí politickí, cirkevní a občianski predstavitelia Slovenska. Historickým kontextom tohto stretnutia 350 osobností verejného života v Ríme je 60 rokov od podpísania Rímskych zmlúv o európskej integrácii.
Okrem Mons. Jozefa Haľka, pomocného bratislavského biskupa a delegáta KBS pri COMECE tvorili osemčlennú slovenskú delegáciu poslanci Európskeho parlamentu Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, zástupcovia Konferencií vyšších rehoľných predstavených sestra Jana Kurkinová FMA a páter Václav Hypius CSsR, predseda detskej organizácie Erko Maroš Čaučík, šéfredaktor denníka Postoj František Múčka a výkonný tajomník KBS Anton Ziolkovský.
So všetkými účastníkmi sa stretol aj pápež František v Novej synodálnej aule. Svoj príhovor v úvode i závere zarámoval poukazom na odkaz sv. Benedikta, patróna Európy.
Myšlienky z príhovoru pápeža Františka účastníkom stretnutia COMECE
„Pre sv. Benedikta neexistujú roly, existujú osoby: nie sú tu adjektíva, ale substantíva. A to je práve jedna zo základných hodnôt, ktorú prinieslo kresťanstvo: zmysel pre osobu, stvorenú na Boží obraz. Na základe tohto princípu budú vystavané kláštory, ktoré sa stanú kolískou ľudského, kultúrneho, náboženského a dokonca aj ekonomického obrodenia kontinentu.
Prvý a azda najväčší prínos, ktorý kresťania môžu priniesť dnešnej Európe je pripomenúť jej, že nie je zbierkou čísel alebo inštitúcií, ale je utvorená z ľudských osôb.“
„Druhý prínos, ktorí kresťania môžu ponúknuť budúcnosti Európy je znovuobjavenie zmyslu príslušnosti ku spoločenstvu. (…) Spoločenstvo je tým najväčším protiliekom na individualizmus, ktorý charakterizuje našu dobu, na tú na Západe dnes rozšírenú tendenciu žiť a vnímať samých seba izolovane od druhých.“
„Pred druhými každý objavuje svoje prednosti i chyby; svoje silné stránky a svoje slabosti: inak povedané, objavuje svoju tvár, chápe svoju identitu.
Rodina, ako prvé spoločenstvo, ostáva tým najzákladnejším miestom tohto objavovania. Vyniká v nej rôznosť a zároveň je ponorená do jednoty. Rodina je harmonická jednota rozdielností medzi mužom a ženou, ktorá je o to pravdivejšia a hlbšia, o čo viac je plodná, schopná otvoriť sa pre život a pre druhých.“
„Ľudská osoba a spoločenstvo sú teda základmi Európy, na ktorej budovaní sa ako kresťania chceme a môžeme podieľať. Tehly takej stavby sa volajú dialóg, začlenenie, solidarita, rozvoj a mier.“
Pápež František ďalej pripomenul „pozitívnu a konštruktívnu úlohu, ktorú má vo všeobecnosti náboženstvo pri budovaní spoločnosti“. Varoval v tejto súvislosti pred šírením sa tzv. „unifikovaného myslenia“, ktoré v náboženstve vidí naopak ohrozenie.
„Uprednostňovať dialóg – akýkoľvek dialóg – je základnou zodpovednosťou politiky, a bohužiaľ, často badať, ako sa politika premieňa skôr na miesto stretu medzi protikladnými silami.“
„Dialóg sa nahrádza buď sterilnou konfrontáciou, ktorá môže dokonca ohroziť občianske spolunažívanie, alebo hegemóniou politickej moci, ktorá blokuje a zabraňuje skutočnému demokratickému životu. V jednom prípade sa ničia mosty a v tom druhom sa stavajú múry. A dnes Európa pozná oboje.“
Svätý Otec opakovane zdôraznil úlohu politiky v zameraní na dialóg a jej charakteristiku ako „najvyššiu službu spoločnému dobru, a nie ako zamestnanie či moc“. Pripomenul, že „politika nie je ,umením improvizácie’, ale vysokým vyjadrením sebazapierania a osobného odhodlania v prospech spoločenstva. Byť lídrom si vyžaduje štúdium, prípravu a skúsenosť.“
„Začlenenie nie je synonymom plochého vyrovnávania rozdielov. Naopak, autentické začlenenie je vtedy, ak sa dokážu oceniť rozdiely, prijímajúc ich ako spoločné a obohacujúce dedičstvo. V tejto perspektíve sú migranti viac zdrojom, než záťažou.“
„To však nie je v rozpore s povinnosťou každej vládnej autority riešiť migračnú otázku «s cnosťou vlastnou tomu, kto vládne, a tou je rozvážnosť», ktorá musí brať do úvahy rovnako potrebu mať otvorené srdce, ako aj možnosti pre plné integrovanie tých, ktorí prichádzajú do krajiny, na úrovni sociálnej, ekonomickej i politickej.“
„Samotní migranti zo svojej strany nesmú zanedbávať vážnu povinnosť poznať, rešpektovať a tiež asimilovať kultúru a tradície národa, ktorý ich prijíma.“
„Autor Listu Diognetovi tvrdí, že «čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete». V tejto dobe sú pozvaní prinavrátiť dušu Európe, aby obnovili jej svedomie, nie preto, aby obsadzovali priestory moci – toto by bol prozelytizmus -, ale aby animovali procesy, ktoré vytvoria nové dynamiky v spoločnosti.“
Na stretnutí COMECE, ktoré vyvrcholí v nedeľu dopoludnia svätou omšou v Bazilike sv. Petra, Slovensko zastupujú viacerí náboženskí, politickí a občianski predstavitelia. Osemčlennú slovenskú delegáciu tvoria spolu s jej vedúcim Mons. Jozefom Haľkom europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik, sestra Jana Kurkinová FMA, páter Václav Hypius CSsR, predseda Erka Maroš Čaučík, šéfredaktor Postoja František Múčka a výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. Na konferencii COMECE zúčastnil aj veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko a radkyňa veľvyslanectva Marianna Pilátová.
Delegát Konferencie biskupov Slovenska pri COMECE biskup Jozef Haľko pre Vatikánsky rozhlas po prvom dni programu prezradil, že ho osobitne zaujal príspevok významného talianskeho politika Rocca Buttiglioneho, ktorý dal do priameho súvisu stav Európy so stavom rodiny a z nej vychádzajúcich ľudských vzťahov.
Zdroj: RV
-msk-