Zverejňujeme časť listu Talianskej biskupskej konferencie (CEI) zasväteným v Taliansku. Napísali ho ku Dňu zasväteného života (2.2.2015) a má názov: „Prineste Božie objatie.“
„Biskupi Talianska vkladajú do vás veľkú dôveru, najdrahšie sestry a bratia, predovšetkým pre prínos, ktorým môžete ponúknuť obnovenie nadšenia a sviežosti nášho kresťanského života, aby sme spolu vytvárali nové formy života podľa evanjelia a primerane odpovedali na aktuálne výzvy.
„Čakám, že prebudíte svet,“ hovorí pápež František vo svojom Liste. „Neočakávam teda, že budete udržiavať pri živote ‚utópie‘, ale že dokážete vytvárať ‚iné miesta‘, kde sa žije podľa evanjeliovej logiky darovania, bratstva, prijatia odlišnosti, vzájomnej lásky. Kláštory, spoločenstvá, centrá spirituality, citadely (mestečká, ktoré zakladajú cirkevné hnutia), školy, nemocnice, azylové domy a všetky tie miesta, ktoré vznikli vďaka láske k blížnemu a charizmatickej tvorivosti a ktoré ešte s ďalšou tvorivosťou, inšpirovanou evanjeliom, vzniknú, musia sa čoraz väčšmi stávať kvasom pre spoločnosť, tým ‚mestom na vrchu‘, ktoré hlása pravdu a moc Ježišových slov“ (List všetkým zasväteným II, 2). Je to milosť, ktorú prosíme pre všetkých v tomto Roku zasväteného života.
Intenzívne si želáme, aby sa pri tejto príležitosti znovu jasne ukázala hodnota, ktorú zasvätený život ponúka Cirkvi a tiež svetu. Rozhodnutie pre zasvätenú čistotu, ktorá sa udržiava a živí iba v Bohu, nie je útekom pred zodpovednosťou rodinného života, ale svedčí o ceste inej vernosti a plodnosti, v ktorej sa zasvätené osoby zaväzujú v absolútnej láske Boha ku každému človeku, aby nikto nebol stratený. Takisto evanjeliové rady chudoby a poslušnosti svedčia, vo svete pokúšanom egoistickým individualizmom, že vo všetkom sa dá žiť podobní Kristovi, v skutočnom vzťahu k sebe samým, s inými ľuďmi a s vecami, ak sú usporiadané v intimite s ním. Z tohto koreňa sa rozvinie radostná skúsenosť bratskosti, sen Boha pre celé ľudstvo. Aj toto je proroctvo: vďaka Ježišovmu duchu môžeme žiť jedni pre druhých, v hľadaní spoločného dobra a v prijatí rozdielností. V prevrátení rôznych kritérií a mierok, ktoré sa zdajú neprekonateľné v ich delení ľudstva na šťastných a nešťastných, hodných života a odsúdených na zavrhnutie, začlenených a vylúčených, zasvätený život ukazuje pravdivosť moci v službe, pravdivosť vlastnenia ako starostlivosť a dar, pravdivosť potešenia ako nezištnosť v láske a pravdivosť smrti vo vzkriesení.
V šťastnej súhre okolností sa bude konať v tomto roku aj 5. ročník Národného cirkevného kongresu, a to vo Florencii od 9. do 13. novembra 2015 na tému: „V Ježišovi Kristovi nový humanizmus.“ V povolaní a v poslaní sú zasvätení volaní ísť na periférie a na hranice ľudskej existencie, kde sa odohráva dráma strateného a zraneného ľudstva. Sú to práve zasvätené osoby, ktoré zjavujú tvár Cirkvi schopnej prevziať starostlivosť a znovu navrátiť dôstojnosť zneužitým a nemým ľuďom, v chladných a roztrieštených vzťahoch, aby človek mohol znovu byť postavený na miesto úcty vyhradenej Kristom. Dielo toľkých zasvätených osôb sa stáva stále viac znamením objatia človeka Bohom a pomáha našej Cirkvi rysovať „nový kresťanský humanizmus“ konkrétnosťou a prezieravosťou lásky.
Rok zasväteného života – je dobré to podčiarknuť – sa netýka iba zasvätených osôb, ale celého kresťanského spoločenstva a našou túžbou je, aby sa stal vhodnou príležitosťou na obnovu a hodnotenie pre jednotlivé inštitúty ako aj pre iné cirkevné reality. Znamenie, ktoré vieme prijať, milosť v ňom zahrnutá bude rastom spoločenstva a spoluzodpovednosti v poslaní až po extrémne končiny existencie a zeme.
S týmto prianím vyjadrujeme hlbokú úctu všetkým zasväteným osobám, bdelým strážcom, ktorí udržujú zapálenú pamiatku Krista v chladných a temných nociach úžasným bohatstvom duchovnej materskosti a duchovného otcovstva, ktorí zviditeľňujú krásu života úplne patriaceho Kristovi a jeho Cirkvi.“
(Preklad redakcia ZŽ)