V Taliansku vyšla kniha o úbytku povolaní ako dôsledku chybnej interpretácie koncilu

Príčinou prepadu členskej základne, akú naďalej zažívajú rehoľné spoločenstvá, je chybná interpretácia Druhého vatikánskeho koncilu, domnieva sa P. Angel Pardilla. Vatikánske vydavateľstvo vydalo jeho knihu o zasvätenom života, v ktorej bilancuje pokoncilové zmeny v tejto oblasti života Cirkvi.

Pripomína, že rehoľné spoločenstvá po koncile stratili jasnú predstavu o svojej identite. Rehoľný život bol vnímaný na rovnakej úrovni ako iné povolania, alebo dokonca ako niečo horšie. Podľa španielskeho klaretína je nová interpretácia koncilu nevyhnutným základom pre novú a lepšiu pastoráciu povolaní. P. Pardilla vypočítava, že počas polstoročia, ktoré nasledovalo po koncile, mužské rehoľné spoločenstvá prišli o takmer 40 percent členov (39,58 %) a ženské o 45 percent (44,61 %). Pripomína, že koncil sa konal v dobe plného rozkvetu rádov. Hneď v prvom desaťročí po ňom však nastúpila kríza. Počet rehoľníkov klesol o 18,5 % a rehoľníčok o bezmála 10 %.

Ako hovorí P. Pardilla, v štatistikách stále figurujú na prvom mieste jezuiti, hoci sa ich počet za posledných päťdesiat rokov znížil o viac než polovicu (53,54 %). V súčasnosti je ich 16 740. Nasledujú saleziáni s viac než pätnásť tisíc členmi (15 270; úbytok 30,72 %) a minoriti, ktorých je vyše trinásť a pol tisíc (13 632; úbytok 49,52 %). Pokiaľ ide o ženské rehole, najviac členiek má Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta z Pauly, nazývaných tiež vincentky, ktorých je vyše 16 tisíc. I táto kongregácia sa však po pokoncilových desaťročiach zmenšila o 64 percent. Na druhom mieste sú – s 13 tisíc členkami – saleziánky (úbytok 30 %) a na treťom mieste bosé karmelitánky, ktorých je desať a pol tisíc. Oproti vymenovaným kongregáciám však tento kontemplatívny rád vyniká tým, že počet jeho členiek sa znížil oproti situácii pred koncilom o päť percent.

Recenziu spomínanej štúdie priniesla agentúra SIR

Zdroj: TK KBS, RV, ml; pz
–fc–