V tomto roku si pripomíname 60 rokov od smrti bl. Zdenky Schelingovej. Zomrela 31. júla 1955 na onkologickom oddelení trnavskej nemocnice. Dožila sa necelých 39 rokov. Dospela už tam, kde už nemožno trpieť… Vo svojom zápisníku má sr. Zdenka vlastnou rukou napísanú túto modlitbu: „Pane Ježišu, predstupujem pred teba s pokorným i skrúšeným srdcom. Odporúčam ti poslednú hodinu svojho života a všetko, čo po nej príde. A keď prelejem ostatné slzy, prijmi ich, Pane, ako obeť zmierenia. Kiežby som zomrela ako kajúca sa obeť.“
Ako sa to všetko stalo?
Dňa 29. februára 1952 štátna bezpečnosť zatkla sestru Zdenku Schelingovú, pre pomoc pri úteku väznených kňazov. Následne 17. júna 1952 bola odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv.
Sestra Zdenka bola vo vyšetrovacej väzbe v justičnom paláci v Bratislave. Ďalej bola väznená v Rimavskej Sobote, v Pardubiciach, v Brne, vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci, kde sa stretla s pani Helenou Wildeovou- Kordovou, ktorej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o utrpení vo vyšetrovacej väzbe.
Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy sestre Zdenke zostáva len niekoľko mesiacov života(mala zhubný nádor v pravom prsníku), a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená.
Pre nepriaznivú politickú situáciu – násilné vyvezenie sestier z provinciálneho domu v Podunajských Biskupiciach, internovanie provinciálnej predstavenej sr. Lívie Kľukulčiakovej v Hejniciach, násilné vyvezenie mnohých sestier do českého pohraničia a pre stiesnené podmienky v akých sestry ešte pracujúce v nemocnici žili – nemohla sestra Zdenka byť prijatá medzi sestry, ktoré bývali v nemocničných priestoroch. Preto ju prijala do svojho domu v Trnave Apolónia Galisová, neskôr naša sestra Lucia. Zdenkin zdravotný stav sa však po prepustení z väzenia neustále zhoršoval, preto jej sestry pracujúce v trnavskej nemocnici po niekoľkých dňoch vybavili príjem najskôr na očné, potom na onkologické oddelenie.
Sestra Zdenka niesla svoj kríž s odovzdanosťou do Božej vôle. Zomrela 3 mesiace po prepustení z väzenia. Pri plnom vedomí bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Poprosila spolusestru, aby jej kňaz priniesol Eucharistiu ešte pred sv. omšou. Posilnená sviatostným Kristom zomrela v nedeľu ráno v trnavskej nemocnici 31. júla 1955 o 7.45 hod. spojená s obetou Ježiša Krista, ktorý sa v čase jej umierania nekrvavým spôsobom obetoval na oltári v neďalekej nemocničnej kaplnke. Zomrela v nedeľu ráno v deň vzkriesenia – počas sv. omše. Jej obeta života sa skončila – odišla v ústrety vzkrieseniu.
V jej zápisníku čítame: „Večný Otče, obetujem ti svoj život na zmierenie k tvojej cti a sláve. Svoj posledný vzdych a posledný úder srdca spájam s tvojim, s odovzdanosťou tvojho Božského Syna na všetkých oltároch, na ktorých sa ti bude obetovať v okamihu mojej smrti. Aby som ti ďakovala za všetky milosti, ktoré si mi za celý život dal.“
Sestra Zdenka nám žiari ako vzor vernosti a odpustenia. Ona zavŕšila svoju pozemskú púť za Kristom vo vedomí, že „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Jn 15,13 Úsmev sa z jej tváre nevytratil do samého konca života, veď jej životným heslom bolo: „Usmievaj sa!“
Svätý Otec Ján Pavol II. ju 14. septembra 2003 na sviatok Povýšenia Svätého kríža vyhlásil za blahoslavenú.
Úcta k bl. Zdenke sa rozšírila pomerne rýchlo nielen na Slovenku, ale aj v zahraničí.
V Kostole povýšenia Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach a tiež v kaplnke v Provinciálnom dome v Trnave sa konajú 30. každý mesiac pútnické sväté omše ku cti bl. Zdenky. Týchto pútnických sv. omší sa zúčastňujú mnohí naši farníci a Zdenkini ctitelia z celého Slovenska.
Od r. 2008 sa konajú v Dolnom Smokovci pravidelne 2x do roka víkendové duchovné obnovy s bl. Zdenkou. Z tejto skupiny Zdenkiných ctiteľov a vypúčal aj malý výhonok našich blízkych spolupracovníkov – skupina Prameň, ktorý sa oboznamujú s našou charizmou a sú s nami duchovne spriaznení.
Veľký záujem je o relikvie bl. Zdenky, prosia o ne nielen farnosti na Slovenku, ale mnoho žiadostí prichádza zo zahraničia aj zo zámoria.
V marci nám došla správa z Iraku od našich slovenských lekárov, dobrovoľníkov o zriadení kliniky bl. Zdenky, ktorú zriadila Univerzita sv. Alžbety pre utečencov v tomto znení: „Klinika bl. Zdenky Schellingovej v Erbile poskytuje lekársku pomoc pre vyše desaťtisíc ľudí – väčšinu tvoria kresťania, zvyšok sú jezidi a moslimovia. Vďaka výraznej pomoci miestnej cirkvi, celá táto komunita býva v prenajatých domoch (3-4 rodiny v jednom dome), avšak v odľahlej lokalite bez prístupu k akýmkoľvek službám či možnostiam. Pre týchto ľudí sme jediným zdravotníckym centrom s celodennou starostlivosťou, ktoré si môžu dovoliť navštíviť. Veríme, že aj vďaka nám na nich vykukne lúč slnka spoza mrakov.“
Sestra Zdenka si získava srdcia mnohých ľudí. Nech je Boh oslávený za jej zasvätený život, za jej hrdinskú smrť a za jej stálu pomoc pre tých, ktorí ju vzývajú. Blahoslavená Zdenka, ktorá žiješ vo svojom milovanom Slnku, prihováraj sa za nás.