Vedia to s rozvedenými aj na sociálnych sieťach. Kto sú saletíni?

Rehoľa pôvodom z francúzskych Álp sa u nás venuje rozvedeným, spravuje tiež sídliskovú farnosť a štýlový facebook. V tomto Mimoriadnom misijnom mesiaci október 2019 predstavujeme rehoľu misionárov saletínov.


Konzervatívny denník Postoj v spolupráci s Konferenciou vyšších rehoľných predstavených na Slovensku pripravil seriál o reholiach. Od jesene 2018 môžete u nás čítať reportáže alebo rozhovory o zaujímavých mužských aj ženských reholiach pôsobiacich na Slovensku. 


Jednou z nich je aj počtom malá, no aktivitami bohatá rehoľa saletínov. Navštívili sme ju v Chrenovci-Brusne, kde nám pátri saletíni rozprávali najmä o pastorácii rozvedených, ktorej sa systematicky venujú. Aké sú potreby tejto skupiny veriacich? Čo vyžadujú od cirkvi a čo im môžu saletíni ponúknuť? Prečo sa venujú aj deťom rozvedených a čo sa od ľudí, ktorým sa rozpadlo manželstvo, učia oni sami? Viac v našej reportáži.

Údoliu medzi Handlovou a Prievidzou dominuje kostol na vyvýšenom mieste. Je to v Chrenovci-Brusne, kam prichádzame v upršaný septembrový pondelok.  

Na miestnej fare nás čakajú Zbigniew Gierlak a Matej Trizuliak, ktorí sú Misionári Matky Božej Lasaletskej (MS) alebo saletíni. U nás počtom neveľká a málo známa rehoľa tu spravuje farnosť a priľahlé filiálky. Jej aktivity sú však bohatšie a prekračujú tento región.  

Saletíni, nie saleziáni  

Saletíni prišli na Slovensko po Nežnej revolúcii, dnes ich tu pôsobí sedem. Štyria spravujú farnosť na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici, v Chrenovci-Brusne pôsobia traja. 

„Často si nás mýlia so saleziánmi alebo vymýšľajú nové názvy, ako napríklad ,sateliti‘,“ hovorí Zbigniew Gierlak, ktorý je pôvodom z Poľska. „S mladými zvyknem žartovať, že skratka rehole MS znamená ,majstri sveta‘,“ dodáva jeho spolubrat Matej Trizuliak. 

Všetko sa začalo vo francúzskych Alpách, keď po zjavení v La Salette z roku 1846 miestny biskup ustanovil na tomto mieste komunitu kňazov. Z nej sa potom vytvorila rehoľa misionárov saletínov. Tí majú vo svete šíriť posolstvo zjavenia, ktoré by sa dalo zhrnúť do slov „zmierenie a pokánie“.

Okolo La Salette nie je toľko ruchu ako v prípade Lúrd alebo Fatimy, hoci k zjaveniu tu došlo skôr. Podľa bratov saletínov za to môže viacero faktorov. Jedným z nich je dostupnosť miesta, ktoré je vo výške 1 800 metrov. I keď sa k bazilike dostanete autobusom, na samotnom mieste nenájdete takú turistickú či pútnickú infraštruktúru ako na iných miestach. „Ak niekto hľadá La Salette, tak hľadá iba to,“ rozpráva páter Zbigniew. „Človek si tam sadne a medituje, nič ho nerozptyľuje,“ dodáva. 

Napriek ťažšej dostupnosti si obaja naši saletíni našli cestu na La Salette a takisto k duchovnému povolaniu. 

Zbigniew Gierlak vyrastal v poľskom Rzešove. Na jeho strednej škole vyučovali náboženstvo práve saletíni, ktorí mu pripadali zaujímaví, veď neboli takí rozšírení ako iné rehole. No Zbigniewa oslovil najmä ich životný štýl. „Na fare žilo vtedy 12 bratov, vždy mali pre nás čas. Bola to úplne iná skúsenosť ako v mojej vlastnej farnosti, kde všetko určovali úradné hodiny,“ vysvetľuje svoju cestu k povolaniu páter Zbigniew. 

Matej Trizuliak vyrastal pri saletínoch na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici, kam prišli z Poľska v roku 1990. Spočiatku pôsobili ako správcovia Kaplnky svätej Heleny, bývali v paneláku a pastoráciu robili v prenajatej pivnici. 

„Žartovali sme, že máme najväčšiu faru na Slovensku – 12-poschodovú,“ spomína Zbigniew, ktorý tam prišiel v roku 1997. Až pred desiatimi rokmi vznikla na tomto sídlisku farnosť, dnes majú kostol Panny Márie Lasaletskej a v pláne je postaviť pastoračné centrum. 

Hoci páter Matej videl, ako saletíni žijú, a boli mu blízki, svoje obrátenie spája práve s La Salette, kam išiel najprv ako 16-ročný a potom aj o rok neskôr.

Zmierenie a pokoj 

„Niekto počuje slovo misionári a hneď si predstaví Afriku. My sme poslaní ohlasovať to, čo zaznelo v La Salette, teda aby človek našiel zmierenie s Bohom, s blížnym i so sebou samým. Hľadanie pokoja v srdci a vo vzťahoch – to je naša úloha,“ ozrejmuje páter Zbigniew. 

Okrem klasickej pastorácie vo farnostiach sa saletíni snažia „vychádzať von a prichádzať s konkrétnymi aktivitami“. Prevádzkujú napríklad Školu novej evanjelizácie, robia aj ľudové misie, hoci nie často, keďže ich nie je veľa. 

Vo farnosti v Chrenovci-Brusne sú už 26 rokov a nejde vôbec o malú dedinku. Počítajúc všetky filiálky spravujú dediny od Handlovej až po Prievidzu. Priamo v Chrenovci-Brusne prevádzkujú exercičný dom, ktorý okrem svojich aktivít ponúkajú aj pre skupiny, ktoré prídu s vlastným programom. „Z Považskej Bystrice sem chodia na víkendovky, majú tu program s birmovancami a robíme aj duchové obnovy pre rozvedených,“ vysvetľuje páter Matej. 

Rozhodnutie venovať sa rozvedeným vzniklo u neho v roku 2013, motivovaný bol aj spolubratmi v Poľsku, ktorí tam robia pastoráciu rozvedených už dlhšie. Ako sám vysvetľuje, na internete skúsil vyhľadať, kto sa na Slovensku touto oblasťou zaoberá. Našiel iba aktivity jezuitu Ladislava Csontosa. „Od neho som čerpal impulz a mnohé myšlienky. Potom sa uskutočnila synoda o rodine, vyšla Amoris laetitia, začali vznikať spoločenstvá rozvedených a téma sa stávala čoraz silnejšia,“ hovorí páter Matej. 

Hoci sa mnohí kňazi venujú rozvedeným popri svojej pastorácii, systematických projektov u nás veľa nie je. „Viesť ľudí k zmiereniu po rozvode – to je oblasť, ktorá vychádza z našej charizmy,“ hovoria saletíni. 

Sami, v pároch aj deti

Hlavná náplň pastorácie rozvedených sú víkendové duchovné obnovy. Majú dve podoby, jedna je pre tých, čo žijú sami, a druhá pre rozvedených, ktorí žijú v nových vzťahoch. 

Keď si účastníci prejdú tromi stupňami obnovy, saletíni im ponúknu kurzy novej evanjelizácie. Dôvod je ten, aby sa rozvedení nepohybovali len medzi rozvedenými. „Potom to môže viesť len k ľutovaniu sa, potrebujú sa posúvať ďalej, fungovať aj medzi ostatnými,“ ozrejmuje páter Matej.  

Rozdelenie na dve skupiny pri obnovách obhajuje tým, že hoci sú témy podobné, v skupinách sa prejavujú odlišné dynamiky. S rozvedenými preberá témy ako prijatie, odpustenie a zmierenie a s tými, čo žijú sami, aj vernosť. „Obe skupiny majú svoje špecifiká. Keď je niekto sám, potrebuje sa vyrozprávať, zíde sa mu niekedy aj psychologická pomoc. Tí, čo sú vo vzťahoch, si veľa vecí vyriešia sami,“ konštatuje.

Rozdelenie na dve skupiny má aj praktický význam. Stáva sa, že ak sa obe skupiny stretnú, tak tí, čo žijú sami a zápasia o vernosť, zrazu vidia niekoho v nových vzťahoch. „Nepovedal by som, že ich to pohoršuje, skôr je to zraňujúce,“ uviedol páter Matej. 

V skupine rozvedených, ktorí žijú sami, jasne dominujú ženy, ktorých príde na obnovy aj 80 percent. Podobne je to na letnej akcii, ktorá je zameraná na deti rozvedených. Saletíni ju organizujú na rôznych miestach. Posledné dva roky v Bystrej. Prídu na ňu najmä matky s deťmi, ale aj rozvedení v pároch.

Pri letnom podujatí pre deti sa slovo rozvod nespomína, ani v prosbách, ani v skupinkách. Matej Trizuliak vysvetľuje, že nejde o odbornú terapiu, skôr sa snažia dostať z detí emócie, ktoré sa neprejavia pred rodičmi. Takisto im chcú predstaviť kresťanské čnosti, vytvoriť prostredie, kde sa budú cítiť milované. Deti delia na chlapcov a dievčatá, súčasťou programu je vovádzanie do identity. „Najmä chlapci, ktorí vyrastajú len pri matkách, to veľmi potrebujú,“ hovorí páter Matej. 

Aktivity pre deti rozvedených sú podľa neho podceňované. „Viedenský arcibiskup kardinál Schönborn sa raz vyjadril, že sa venujeme rodičom a zabúdame často na to, čo sa deje deťom,“ poznamenal. 

Istú spojitosť možno nájsť dokonca aj medzi deťmi rozvedených a miestom La Salette. Svedkami zjavenia boli chudobné, zanedbané deti. „Maximin nemal mamu, vychovávala ho macocha a otec bol alkoholik, no napokon sa obrátil. Rodičia Melánie zase odišli od seba a ňou to veľmi zatriaslo, hoci mala vtedy už 29 rokov,“ dopĺňa historické súvislosti páter Matej.

Nulitu neriešia 

S čím prichádzajú dospelí rozvedení na duchovné obnovy? Dožadujú sa nulity manželstva? Mnohí sa na to pýtajú, potvrdzujú saletíni. „Mali sme dva razy na obnove aj cirkevného právnika, ale mal som pocit, že ich to vybilo z duchovného rozmeru a mali plnú hlavu týchto technických vecí,“ vraví páter Matej. „Nehovoríme im, aby riešili nulitu, našou úlohou je ich duchovne sprevádzať,“ vysvetľuje zmysel obnov. 

Otázka, ktorej sa nedá vyhnúť, je pristupovanie k sviatostiam. „Je to jedna z ich nesplnených túžob, ale ponúkame im, aby prežívali svätú omšu a hľadali v nej to, čo im Boh dáva, čo si môžu vziať,“ pokračujú saletíni. Rozvedených v nových vzťahoch pozývajú, aby si prišli po požehnanie, podobne ako deti na krížik. „Neznamená to, že žehnám novému vzťahu, ale zvolávam na nich požehnanie, aby mali duchovnú posilu do života,“ vysvetľuje páter Matej. 

Mnohí prídu sa spoveď, hoci vedia, že nemôžu dostať rozhrešenie, ale chcú vyznať hriechy. Podľa Mateja Trizuliaka platí, že ak sa zamerajú len na fakt, že žijú v neplatnom manželstve, tak môžu prehliadať iné slabosti a hriechy. „Aj oni si majú stále formovať svedomie a rásť v čnostiach,“ dodáva.  

Spolubrat Zbigniew dopĺňa, že túžba pristupovať k Eucharistii sa často objaví, keď sa deti rozvedených pripravujú na prvé sväté prijímanie. „Vtedy sa stretávame s tým, že sa v rodičoch objaví túžba ísť s nimi. No ukáže sa, že vlastne nemôžu. Deti sú v tomto úprimné, rodičov sa priamo spýtajú: A ty prečo nejdeš?“  

Zo vzťahov ich nevyháňajú 

Saletíni tvrdia, že nikoho neodsudzujú, ale chcú ukazovať cestu. Takisto primárne netlačia na rozvedených, čo žijú v nových vzťahoch, aby sa rozišli. 

„Rozlišujeme jednotlivé prípady. Pýtame sa, ako funguje ich vzťah. Ak ide o dvoch rozvedených, ktorí sú ešte len do seba zaľúbení, tak ich upozorním, aké prekážky ich čakajú, čo na seba berú,“ hovorí páter Matej. Niektorí sa podľa neho spoliehajú na nulitu, chodia s novým partnerom, no ak nulita nebude, majú problém. Páter Zbigniew k tomu vysvetľuje, že najmä kvôli deťom z nového zväzku by nebolo vždy správne sa rozísť. „Musia mať nádej, že sa časom nájde nejaké riešenie,“ vraví. 

Saletíni si spomínajú na jednu prednášku pre rozvedených, ktorú nerobili oni, kde zaznela myšlienka, že dokonalá láska si vyžaduje vrátiť sa k svojmu sviatostnému manželovi. „Boli tam ľudia, čo už boli na obnovách a žijú v nových vzťahoch a veľmi ich to zranilo. Treba im potom vysvetliť, že ide o požiadavku dokonalej lásky, ktorej nie sme často schopní a návrat by spôsobil možno iné zranenia, napríklad pre deti,“ komentuje páter Matej.

Rozvedeným pri tejto otázke zvykne hovoriť, že Boh ako láska ich pozýva odpustiť a vrátiť sa, ale keďže to nie sú teraz schopní urobiť, musia sa snažiť žiť najlepšie, ako vedia. Podľa pátra Zbigniewa však toto isté platí pre každého kresťana. „Pre mnohých z nás je evanjeliový ideál stále len pred nami a snažíme sa ho dosahovať,“ dodal. 

Návrat k pôvodnému partnerovi býva veľmi ojedinelý, vravia saletíni. Spomenuli si na jeden prípad, keď sa žijúci v novom vzťahu rozišli, aby mohli pristupovať k sviatostiam: rozvedená žena riešila nulitu manželstva, medzitým si našla partnera, no ešte s ním nebývala. Manželstvo však bolo vyhlásené za platné, tak sa rozišli a žije sama. Išlo však o duchovne formovaných ľudí. 

Ako hovoria bratia saletíni, sprevádzanie rozvedených je beh na dlhé trate. Výsledky môžu prísť po rokoch. „Jeden muž sa dvakrát rozviedol, prišiel na obnovu počas tretieho vzťahu. Nulitu dostal po 40 rokoch a cestu k Bohu našiel až po šesťdesiatke,“ spomínajú príklad saletíni. 

V tomto vidia zmysel pastorácie rozvedených. „Aj po dlhých rokoch sa človek môže zmieriť s Bohom. Ale ak dovtedy nebude mať duchovnú ruku, ktorá by nad ním bdela a ponúkala pomoc, tak so zatvrdnutým srdcom to pôjde ťažšie,“ hovorí páter Matej.

Mnohí z rozvedených sú velikáni

Prístup k rozvedeným si podľa saletínov vyžaduje rovnováhu medzi pochopením a úprimnosťou. 

„Ľudia im často povedia, že sa už ani nemusia modliť, lebo ak niekto žije v hriechu, jeho modlitby sú automaticky nevypočuté. Uvedomujem si, že ich stav predstavuje istú prekážku, ale na druhej strane vidím ovocie ich vzťahu s Bohom,“ reaguje páter Matej na našu otázku, či sa vedia pohybovať medzi milosrdenstvom a spravodlivosťou. „Musíme k tomu pristupovať tak, aby sme ich zbytočne nechlácholili a neponúkali lacné potešenia, ale ani nezavádzali a prízvukovali, že sa oplatí kráčať cestou viery,“ dodal.  

Hovorí, že navonok sa možno situácia rozvedených nemení, zostávajú v druhom zväzku, ale zároveň vidí, ako sa venujú deťom, ako ich formujú a ako sa ich deti aj oni zapájajú vo farnosti. Niektorí potom pomáhajú saletínom na misiách, kde sa podelia so svedectvom. „Prosto rastú, aj keby niekto povedal, že to nemá zmysel,“ povedal. 

Podľa pátra Zbigniewa chce byť človek niekedy radikálny, ale aj nerozvedení sa napríklad spovedajú opakovane z toho istého a potrebujú čas, aby sa zmenili. „Prečo by teda rozvedení nemali dostať čas?“ pýta sa. 

A čo sa saletíni od rozvedených naučili? Obaja sa zhodnú, že najmä pokore. „Neviem ich úplne pochopiť. To vie iba Ježiš. Ja ich môžem iba sprevádzať, nie som ich spasiteľ,“ priblížil svoj prístup páter Matej. 

Najviac ho teší, keď vidí, ako sa niekto zdvíha zo zúfalstva, prípadne našiel nový zmysel života či obnovil vzťah viery. „Raz som sa modlil pri jednom chalaniskovi, ktorý mi hovoril o rodine. Celý čas som plakal. Napriek všetkému, čo zažil, našiel si cestu k Bohu ako Otcovi. Dostal výnimku a ako druhák išiel na prvé sväté prijímanie, pritom chcel ísť už v škôlke.“ 

Človek si pri rozvedených podľa pátra Zbigniewa uvedomí, aké majú ľudia komplikované životy. „V porovnaní s nimi si poviem, aký som maličký. Nie je to o tom, že ja som svätý a oni hriešnici. Mnohí z rozvedených sú velikáni, ktorí prežívajú veľké zápasy,“ povedal. 

Obaja saletíni si tiež uvedomujú, ako oni sami potrebujú dobrý vzťah s Bohom. „Spolubrat ma nedávno upozornil: ak nebudeš blízko pri Bohu, pre tých ľudí, ktorí sú veľmi zranení, budeš nebezpečný. Ja totiž rád organizujem a vyžadujem,“ priznáva páter Matej.  

„Inými slovami, keď sa my rozvedieme s Ježišom, dopadne to s nami zle,“ uzatvoril páter Zbigniew.


Meno rehole saletínov sa v slovenskom on-line svete spája s facebookovou stránkou, ktorá prináša duchovné posolstvá a myšlienky v modernej a kreatívnej podobe. 

Stránku spravuje laický spolupracovník saletínov Ľubomír Valient z Považskej Bystrice. Ako vysvetľuje pre Postoj, najprv chceli cez stránku len informovať okruh farníkov o aktuálnom dianí vo farnosti. Jej popularita však rástla a dnes ju sleduje viac ako 20-tisíc ľudí. 

„Fanúšikovská základňa, ktorou aktuálne disponujeme, je pre nás veľkým zázrakom. Je to super, že číslo sa nezastavilo, stále sa zväčšuje, čím rastie aj dosah našich príspevkov a šanca, že sa nám podarí osloviť práve toho človeka, ktorý to najviac potrebuje,“ vraví. 

Pri námetoch sa inšpirujú nielen citátmi z Biblie, prípadne citátmi svätcov, ale sledujú tiež rôzne zahraničné katolícke stránky alebo profily na facebooku. Spolupracujú aj s ďalšími laikmi a kňazmi. 

Podľa Ľubomíra Valienta je cieľom každého príspevku priniesť predovšetkým radosť prameniacu z viery v živého Krista všade tam, kde má facebook dosah. „Úlohou apoštolov bolo stať sa rybármi ľudí a my dnes na tento rybolov využívame sociálnu sieť. A lovíme nielen v domácich vodách, ale aj v zahraničných, keďže máme sledovateľov takmer po celom svete,“ dodáva. Podľa neho sú len „kvapkou v evanjelizačnom mori“, ale možno práve tou, ktorá dodá vlahu pre tých, ktorí momentálne prežívajú obdobie sucha.

Pavol Rábara