Po svätej noci, uprostred ktorej víťazný Kristus opustil hrob, nastalo najkrajšie ráno celého sveta. Strach, obavy a neistota, ktoré sprevádzali ženy idúce k hrobu, postupne sa premenili na veľkú radosť. Najprv sa im zjavil anjel a potom samotný „Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: ‚Pozdravujem vás!‘ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu“ (Mt 28, 9). Text Matúšovho evanjelia dvakrát podčiarkuje nutnosť vrátiť sa do Galiley. Ide pred vami do Galiley, tvrdí anjel a potom aj sám Ježiš hovorí: Nech prídu do Galiley, tam ma uvidia.
V prvom čítaní svätý Peter po prekvapivom vyliatí sa Ducha na pohanov v dome stotníka Kornélia prehovoril: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei…“ (Sk 10, 34 – 35). Všetko sa teda začalo tam v Galilei.
My, ktorí prežívame dnes radostnú zvesť našej viery, dostávame zároveň aj naliehavé pozvanie. Vrátiť sa na začiatok. Pozrieť sa znovu na jeho život, na to, čo urobil, čo kázal, ako nám odhaľoval tajomstvá Božieho kráľovstva, Otcovu milosrdnú lásku i dôležitosť našej vzájomnej lásky.
Svedkami zmŕtvychvstalého sa môžu stať tí, ktorí poznajú jeho začiatky v Galilei. To platilo pre prvých svedkov a platí aj pre nás. Konkrétne to znamená začať znovu čítať evanjelium o začiatku. Dobre poznať Ježišovo učenie. Lebo jedno nemožno oddeliť od druhého. Nestačí hovoriť o tom, že vstal z mŕtvych, ak nie sme preniknutí tým, čo konal a učil. A nestačí hovoriť, čo konal a učil, ak to nie je preniknuté svetlom jeho zmŕtvychvstania.
Preto aleluja, on vstal! Ale po dňoch radosti vstaňme aj my a vráťme sa na stránkach evanjelia do Galiley. Aby sme mohli byť plnohodnotnými svedkami jeho vykúpenia pre ľudí dnešných čias. „Najlepšia motivácia na to, aby sme sa rozhodli zvestovať evanjelium, je kontemplovať ho s láskou, zastaviť sa na jeho stránkach a čítať ho srdcom. Ak k nemu pristupujeme takýmto spôsobom, jeho krása nás udiví a vždy znova nadchne“ (pápež František).
Tak požehnanú milostiplnú Veľkú noc a radostný návrat do Galiley!
Pavol Grach SDB