Všetko slúži na dobré. Isto? (Mt 13, 44 – 52)

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Nie všetko však slúži na dobré a nie každému. Zovšeobecňovanie dajme teda bokom.

Čo teda potrebujeme? Šalamún by k tomu určite vedel niečo povedať. Boh mu povedal: „Žiadaj si, čo chceš, a dám ti.“ Keď si mohol vybrať z úplne všetkého, prosil o múdrosť. Vyzerá to byť riadne nemúdre prosiť si ju, keď môžeš mať všetko.

Keď sa Boh opýta: „A ty chceš čo? Čím ti môžem urobiť radosť? Tebe a len tebe.“ Zaskočí nás to a… často nemáme odpoveď. Vieme byť vďační za to, čo nám dáva a ako sa o nás stará, dokážeme sa obetovať a pre iných vieme poprosiť aj vyprosiť zázraky. No keď ide o naše túžby, stratíme slová.

Boh, náš Otec, je taký štedrý a dá, čo len chceme. Rád by však počul, čo to je. Povzbudená spovedníkom som si začala písať, po čom túžim. Bolo to akoby som si vtedy „dovolila“ konečne túžiť a Boh len na to čakal. Na prvú prosbičku o kvietok odpovedal nečakane o niekoľko hodín kvetináčom, ktorý kvitne dodnes. Písala som veľmi opatrne ďalej. Keď vidím, ako láskavo a citlivo odpovedá na túžby môjho srdca, až sa bojím pripísať tam niečo ďalšie. On však povzbudzuje pokračovať: „Žiadaj si. Neprestávaj. Buď konkrétna. Čím ťa ešte môžem potešiť?“ „Bože, dnes by mi urobilo radosť, keby som porozumela tej vetičke z Listu Rimanom.“J

Sieť zachytí všetko a rozumný je ten, kto z nej vie vyberať len to dobré a zahodiť to druhé. A múdrosť je rozlíšiť to. Človek, ktorý našiel poklad v poli, aj keď ho tam zrejme vôbec nehľadal. Kupec, ktorého všetko úsilie bolo v hľadaní, a tak napokon aj našiel veľmi cennú perlu. To sú muži z dnešného evanjelia. Či už sme hľadali, alebo nie, objavili sme niečo vzácne: „Najkrajšia múdrosť je milovať Boha“ (Sir 1, 14). Tu je ten rozdiel. Nie všetkým a nie všetko. Ale tým, čo MILUJÚ Boha, VŠETKO slúži na dobré.

Františka Čačková, školská františkánka