Z odpadkov poklady

Smetiari sú prevzácna profesia. Stačí si predstaviť, žeby mali sabatický rok. Vtedy by nemohlo platiť zíde z očí, zíde z mysle a určite by sme všetci lepšie pochopili urgentný význam ostatnej encykliky pápeža Františka. Avšak duchovnými „smetiarmi“ môžeme byť všetci…

V nedeľnom evanjeliu sú farizeji zameraní na množstvo podrobných predpisov o zachovávaní obradnej čistoty a hygieny. No v prvom čítaní budeme počuť, že z Pánovho zákona sa nemá nič vynechať, ale – a to je tiež dôležité – ani k nemu nič pridávať. Ani veci presväté.

Veľavýznamne z Ježišových úst zaznieva trikrát pojem srdce, ktoré je podľa Biblie sídlom nielen emócií, ale aj úsudku, vôle, čiže predstavuje celého človeka. My ľudia sme konštantne naklonení hľadať zlo mimo svojho srdca. Zvyčajne si neuvedomujeme, že zlo mimo nás nie je naše, čo môže byť nesmierne oslobodzujúce. Lebo nášmu najintímnejšiemu „ja“ môže v skutočnosti škodiť iba zlo vlastné.

Zaiste v ľudstve ako takom nežijeme izolovane. Sme medzi sebou pospájaní a jeden za druhého zodpovední. Práve preto sa aj v nás môže zlo zachytávať ako vo filtri. Záleží na mne, či si ho v sebe uvedomím skôr, než ho vylejem na niekoho pri mne. Či ho včas a čestne identifikujem. Tým mám šancu byť čističkou vedomých, ba i podvedomých odpadkov prúdiacich v kanáloch tohto sveta.

Je pohodlnejšie nestarať sa o to, čo z nás vychádza. Ale Ježiš osobitne upozorňuje na nebezpečenstvo takejto indiferencie. Zároveň nás v tomto zápase so zlom nenecháva bezmocnými. Naopak, jeho vykúpenie nás obdarilo nesmiernou, ba zázračnou mocou: meniť zlo v nás samých (nie v iných) na dobro. Máme milosť nielen filtrovať, ale i likvidovať duchovné odpadky. Uvedomím si napríklad, že sa zo mňa vydiera závisť. Pozriem sa na svoje vnútro s trpezlivou vľúdnosťou, povzbudím či pohladím ranu svojho srdca, poprosím o požehnanie Ježiša a možno celkom mimovoľne sa budem vedieť blahosklonne usmiať na brata, ktorému som mala chuť závidieť… A uľavím aj môjmu bratovi.

Kto pozná vlastné smeti, vie, že so sebou musí byť veľmi trpezlivý. Potom takmer automaticky, bez enormného a často bezúspešného vôľového vypätia bude trpezlivý, ba milosrdný voči tým, čo sú okolo.

Dagmar Kráľová, saleziánka