Plenárne zhromaždenie UISG 2016 – Medzinárodná únia generálnych predstavených
Utkávať globálnu solidaritu pre život bola téma Plenárneho zhromaždenia sestier generálnych predstavených z celého sveta, ktoré sa konalo v Ríme od 9. do 13. mája 2016. Zároveň na tomto stretnutí oslávili sestry, zastúpené rehoľníčkami z celého sveta, zlaté jubileum, keďže Únia generálnych predstavených len nedávno, 8. decembra 2015, zavŕšila 50 rokov svojej existencie. Na plenárnom zhromaždení 2016 bolo prítomných 870 sestier z 80 krajín a 36 konštelácii (v tejto únii je zastúpených 1856 generálnych predstavených ženských rehoľných inštitútov všetkých piatich kontinetov), ktoré reprezentujú približne 700 000 rehoľných sestier na celom svete.
“Chceme utkávať globálnu solidaritu”. Takto pozdravila prítomne sestry prezidentka sr. Carmen Sammut, v úvode plenárneho zhromaždenia. Je to mimoriadne zhromaždenie, pretože ho sprevádza naše zlaté jubileum. Táto skutočnosť nás napĺňa vďačnosťou voči všetkým sestrám, ktoré počas týchto 50 rokov mali aktívnu účasť na rozvoji únie. S odvahou, dynamikou, víziou a vytrvalosťou kráčali vpred, aby sme dnes mohli pokračovať a pozerať do budúcna s nádejou. Takto nám to pripomínal Svätý Otec František počas Roka zasväteného života.
Úloha globálnej solidarity je krásny a komplexný záväzok, ktorý si však vyžaduje trpezlivosť, kreatívnosť a zručnosť.
“Utkávať globálnu solidaritu pre život.” Tak ako každý kus látky začína splietaním jednej nitky po druhej, aby vznikol vzor a látka, tak aj toto stretnutie bolo časom milostí, kde postupným spoznávaním sa, pomaly sa utkávala sieť, aby bola pevnejšou a efektívnejšou. Snažíme sa spriadať sny, ktoré prebudia to, čo je v nás najhlbšie a najpravdivejšie. Sú to sny, ktoré nás vedú k činnosti, dialógu a k zaangažovanosti v prospech chudobných tohto sveta na existenciálnych perifériách.
V encyklike Laudato sì nás pápež František nabáda k solidarite v prospech budúcnosti našej planéty a všetkých národov, k solidarite srdca, ktorá sa prejavuje v našich apoštolátoch. Preto sa snažíme žiť tento prítomný okamih so zanietením a kráčať vpred s nádejou.
Počas stretnutia odzneli veľmi zaujímavé témy. Sr. Carol Zinn, z Kongregácie svätého Jozefa z Philadelphie vo svojej prednáške Prekročiť prach a utkávať globálnu solidaritu pre život sveta poukázala na dôležitosť rehoľných sestier byť tu a teraz. Pýta sa: Rozpoznávame skutočne naše rôznorodé možnosti, plnosť radikálnej odpovede na evanjelium v našej dobe a v našich kultúrach? Sme v stave rozpoznať túto skutočnosť a dokážeme vidieť, čo sa stane, keď budeme utkávať globálnu solidaritu? Dokážeme odpovedať na výzvu a námahy tejto práce utkávavania, ktorá nás reprezentuje? Určite, že chceme dať na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Sme tu a sme šťastné. Byť šťastné znamená taký typ radosti, o ktorej hovorí Svätý Otec František. Radosť, ktorá je nákazlivá a pulzujúca. Radosť, ktorá pochádza z Božieho Srdca a z našej odpovede na povolanie bez kalkulovania ceny nášho Áno vysloveného a prežívaného vo veľkej radosti. Svet a Božie stvorenie očakávajú jednotu našich myslí, sŕdc, aby sme inkarnovali naše aktuálne pozvanie, pretože nás potrebujú teraz. V tejto dobe sme potrebné viac než kedykoľvek predtým, aby sme utkávali globálnu solidaritu pre život sveta.
Ďalšia relátorka sr. Mary Sujita, z Kongregácie Notre Dame, misionárka v Bihári v severnej Indii priblížila solidaritu na perifériach. Dotkla sa mnohých periférii globalizovaného sveta, nehumánnej chudoby, neustálych konfliktov, migrácie, utečencov, žiadateľov o azyl a sveta obchodu s ľuďskými bytosťami. Poukázala na to, že ako rehoľné sestry nie sme bezmocnou skupinou, ale sme silou, ktorá môže byť hlasom slabých v dialógu s mocnými tohto multikultúrneho sveta. V závere vyzývala rehoľné sestry, aby neodchádzali z tých misií, kde pracujú pri rôznych etnikách a aby nezanedbávali tieto skupiny ľudí na perifériach.
Sr. Marian Ambrosio, z Kongregácie Božej Prozreteľnosti nás uviedla do témy: Žiť a svedčiť ako zasvätené ženy apoštolského života. Svoju prednášku začala dôležitými otázkami: Čo? Prečo? Ako? Tieto otázky zviditeľňujú každodennosť nášho zasvätého života, robia náš život viditeľnejším. Ďalej, čo znamená dať meno, výzvam skutočností, v ktorej žijeme. Tu poukázala na to, že naše miesto nie je tam, kde žijeme, kde pracujeme, ale tam, kde milujeme a najlepšie prežívame charizmu vtedy, keď ľudia okolo nás siahajú po evanjeliu, aby lepšie poznali Boha. Naša stála úloha je byť prorokyňami a nositeľkami nádeje. Uviedla štyri kľúče, ktoré máme používať ako znaky nádeje a alarm na udržanie pozornosti:
V našich rukách sú tieto kľúče na otvorenie brány nádeje.
Predstavenie svedectiev mladých sestier z viacerých kontinentov, ktoré vidia budúcnosť rehoľného života v jeho radikálnom prežívaní TERAZ, dodali generálnym predstaveným novú odvahu a nádej. Jedno príslovie hovorí, že prekonanie cesty o dĺžke 100 míľ vždy začína prvým krokom a našou jedinou starosťou má byť: Naplno dôverovať Bohu! Príliš používame slovo: naše, pritom všetko a všetci patríme Bohu. Príliš sme upnuté na rôzne projekty, pritom najväčší projekt je Boží projekt.
V závere plenárneho zhromaždenia sestry celého sveta predložili všetky svoje prosby vyslovené aj nevyslovené do slávenia Eucharistie, ktorú celebroval prefekt KZŽSAŽ kardinál João Braz De Aviz.
Viac o UISG
Katarína Krištofová, generálna predstavená SDR