Jubilejný Rok zasväteného života, ktorý vyhlásil pápež František, oslávia slovenskí rehoľníci aj pod Tatrami. V Poprade, kde sa na prelome júla a augusta uskutoční Národné stretnutie mládeže P15, chystajú desiatky rôznych aktivít na tzv. EXPO povolaní.

Kremnica je známa svojou bohatou históriou, výrobou mincí a ťažbou zlata. Našich predkov stálo veľa námahy a poctivej práce, kým jej dali cveng, kým sa dostala do povedomia ľudí. Neďaleko Kremnice v malebnom tichu hôr sa nachádza obec Kopernica. V jej strede stojí kostol a hneď pri ňom kláštor sestier klarisiek – kapucínok.

„Svätí sú Božie majstrovské diela a Jeho nikdy neunaví maľovať ich rôznymi farbami, rôznymi štýlmi, v rôznych kompozíciách.“ (P. Robbert Barron)

História Karmelu sa na Slovensku píše od júna roku 1995, keď sestry prišli na svoje prvé pôsobisko v Košiciach. Po 12 rokoch založili druhý kláštor v Detve, ktorý je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a Kráľovnej Karmelu.

Na priateľstve stojí celý môj rehoľný život. Poviete si: „Čože? Také profánne základy?!“ Nuž, práve priateľstvo ma pohýna dopredu, núti ma byť pozornou, citlivou, trpezlivou a tvorivou, pomáha mi počúvať, čo mi hovorí ten, ktorý je tým najvzácnejším Priateľom.

Chcem sa podeliť o skúsenosti z mojej misie vo Volgograde v Rusku v komunite sestier premonštrátok, kde som bola vyše päť rokov. Ako je nekonečná ruská krajina, tak aj mojich zážitkov bolo veľa. Opíšem len niekoľko postrehov

Čakali ma prvé dni štúdia teológie na fakulte v Košiciach. Čerstvá juniorka po prvých sľuboch. S niekoľkými spolužiačkami ako prvé denné študentky na škole. Cítila som strach, ktorý k tomu všetkému patrí.

Keď je človek mladá rehoľná sestra, vypustená do života s nadupanou teóriou, ako dobyť svet pre Boha, ocení stretnutie s každým, kto vie skĺbiť teóriu s „praxou“.

Každý deň cestujem do práce asi hodinu tam a presne takú istú hodinu aj späť. V zime podriemkavam, v lete čítam knihy. A tak aj tohto leta som si povedala, že musím opäť začať s niečím vážnejším