Keď sme prišli do rehole, všetko bolo také nejaké milé. Dokonca aj my sme boli milí pre spolubratov či spolusestry. Síce na sebe denne pracujeme, ale milé to voľajako potroške byť prestáva :).

Dnes. Kľúčové slovo tohto evanjelia. (Lk 1, 1-4; 4, 14-21 – Jeruzalemská Biblia)

Existuje jedna univerzálna. Pre každého a vždy.

Áno, je to tak. Náš krst bol tou chvíľou, keď si nás Pán zamiloval prvýkrát. Ty i ja ‒ stali sme sa milovanými deťmi dobrého Boha. Už vtedy, dávno, Boh si nás vybral za „svojich“.

Rada sa dívam na nočnú oblohu posiatu hviezdami. Na tajomný svet diaľok, svetla a tmy, ktorý nad mojou hlavou vytvára majestátnu klenbu. Majstrovské dielo môjho Otca!

Otázku, ktorú práve čítame, kladie dvanásťročný Ježiš svojej matke Márii a pestúnovi Jozefovi. Obaja, Mária i Jozef, tak ľudsky povedané, prežili obrovský strach, keď nemohli nájsť Ježiša. Ich hľadanie nebolo jednoduché. Prešiel určitý čas, tri dni, kým ho zasa našli. A kde? Opäť ‒ v chráme. Tam, odkiaľ sa pôvodne vracali domov zo svojej …

Božie slovo nám maľuje pre náš duchovný zrak nádherný obraz. Rozprestiera vedľa seba farby ako nitky, z ktorých je utkaná hlboká scéna. Zameriava našu pozornosť na nevšedné stretnutie. Stretnutie dvoch žien. Obe sú dcéry, obe služobnice, obe sa čochvíľa stanú matkami, do života oboch mocne zasiahol Pán, obe sú vyvolené, obe milé Bohu. Jedna nosí …

Ľudia, ktorí prichádzali za Jánom Krstiteľom, boli skutočne rôznorodí. Dnes pri ňom môžeme vidieť tri odlišné skupiny. Boli tam ľudia zo zástupov, mýtnici, ale aj vojaci. Všetci si od neho pýtali radu. Každý chcel poznať odpoveď na svoju otázku.

Na púšti zaznel Boží hlas nad Jánom. Prečo práve tam?

Chceli by ste vedieť, čo vás čaká? Sú situácie, keď by sme to možno uvítali, či už zo zvedavosti alebo mysliac si, že by sme tak azda dokázali uskutočniť lepšie rozhodnutie, no o niektorých veciach je lepšie dopredu nevedieť. Náš Boh je Bohom prítomnosti. Učí nás žiť naplno to, čo je teraz. I svoju milosť nám …