Nedeľné zamyslenia
-
Priveľa otázok
Keď sme boli malé deti, mali sme príliš veľa otázok, lebo všetko bolo pre nás nové.
-
Dráma, ktorá sa opakuje
Je noc, keď píšem túto úvahu a uvažujem nad významom toho, čo Písmo ponúka aj nám zasväteným v dnešnom evanjeliu. Konečne je kľud, myšlienky prichádzajú a odchádzajú.
-
Ona nám ukázala ako sa to robí
Jeden vtip hovorí o malom chlapčekovi, ktorý sa práve vrátil s otcom zo svätej omše a pýta sa mamky, či je pán farár krajčír. Prekvapená mama sa pýta: „Prečo?“ – „No, lebo ocko hodil do zvončeka gombík,“ odpovedá chlapček.
-
Keď nie vždy stačí zopakovať…
Ako deti sme v škole počúvali, že opakovanie je matkou múdrosti. A tak sme opakovali, snažili sa, niektorí sme sa aj „biflili“, len aby sme to doslova a do písmena vedeli, a dostali tú najlepšiu známku a pochvalu.
-
Čo odo mňa chceš?
Aj takto by som sa odvážil parafrázovať otázku Ježiša z dnešného evanjelia adresovanú slepcovi Bartimejovi. Hoci by sa zdalo, že tá otázka v prípade Bartimeja je až zbytočná; veď čo už by chcel od Ježiša slepec?
-
Momentálne priority a recept na spokojnosť
Mám na teba otázku, ktorá na prvý pohľad nesúvisí s dnešným evanjeliom, a predsa ti ju dnes položím: Ako často rozjímaš o tom, čo urobil pre teba Ježiš? Tušíš, prečo asi sa to pýtam?
-
Nie veľa – všetko…
„Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: ‚Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!‘ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.“
-
… ako bolo na počiatku…
Súčasné myšlienkové prúdy a trendy hraničiace so zvrátenosťou, ktoré vládnu vo svete, dávajú poriadne zabrať našej schopnosti zdravo uvažovať a správne, v Božom Duchu, rozlišovať. Množstvo vyvstávajúcich otázok, argumentov, hypotéz, syntéz a analýz nás zamotáva do akejsi pomyselnej pavučiny, z ktorej je ťažké dostať sa iba vlastnými silami. V tomto zmysle slova sa však môžeme prizrieť aj našej bežnej každodennosti, keď
-
Radikálnosť, ktorá má zmysel
„Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa…
-
Pred tebou, Pane, sa nebojím byť sám sebou
O čom ste sa zhovárali cestou?