Slovo, ktoré vovádza do raja

4. adventná nedeľa (Lk 1, 26 – 38)

V dejinách spásy môžeme vidieť, že po tom, ako človek zakúsil, že slovom sa dá otvoriť peklo, so smútkom konštatuje, že nedokáže žiadnou technikou svojho slova otvoriť nebo… Aj my sami v konkrétnosti svojho života pozorujeme slová, ktoré zraňujú a uzatvárajú, a slová, ktoré nám na chvíľu pootvárajú nebo.

Dnešnú nedeľu sme vovedení na prah tajomstva toho, čo nás skutočne uzatvára, a toho, čo nás skutočne otvára…

Písmo hovorí, že na počiatku bolo Slovo. Toto Slovo plné lásky, ktoré má moc spasiť, vstupuje cez osobné prijatie do dejín poznačených hriechom, aby ich premenilo. Panna Mária je odpoveďou lásky na túto Lásku Boha. Keďže je plná milosti (plná dokonalej krásy), otvorí celú seba pre toto Slovo, ktoré ju miluje. „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Keďže Mária asi nerozprávala grécky ani latinsky, možno tento jej súhlas („nech sa mi stane“) zaznel v jej rodnom jazyku ako jednoduché Amen. Slovo, ktorým vyjadrovali Hebreji svoj súhlas Bohu. Svätý Efrém povie, že toto jej prijatie – otvorenie sa – sa premení na utkávanie tela pre Slovo a nazýva ju takto novou Evou. Avšak prechod od Slova k životu nie je dielom ľudským, ale dielom Ducha Svätého, ktorý koná v Máriinom tichu a osamelosti spolu so Slovom. Tento Duch daruje lásku a láskou premieňa život.

Svätý Ján Zlatoústy kontemplujúc toto tajomstvo hovorí: „Eva, pretože bola oklamaná, predniesla slovo, ktoré bolo príčinou smrti, kým Mária, obdarovaná radostnou zvesťou, splodila v tele Slovo, ktoré nám obstaralo večný život. Slovo Evy poukázalo na strom, cez ktorý bol Adam vyhnaný z raja. Slovo, ktoré vyšlo z Panny, poukázalo na kríž, cez ktorý – aj napriek Adamovi – vovádza lotra do raja.“

Slovo plné lásky, ktoré má moc spasiť (Ježiš – Boh spasí), stojí znova na prahu: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv 3, 20). Na záver tohto Adventu niet krajšej modlitby: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Amen.

Vladimír Peregrim, salezián