Učenícke dvojčatá

Sme navyknutí na pestrý katalóg kresťanských čností, ktorých je toľko, že niekedy ich radšej statočne odkladáme dakde do spodného šuflíka.

Biblia si počína múdrejšie. Pre ňu a podľa nej je najzákladnejšou a najpodstatnejšou čnosťou, ba jedinou veľkosťou človeka schopnosť počúvať – učenlivosť, čiže učeníctvo u živého Boha. V Slove a chudobných zároveň.

Každý z nás je vlastne učeníkom. Ale koho? Alebo poslucháčom. No čoho?

Kto u Lukáša začne počúvať Boha, má pred ním okamžite čistý štít a stáva sa veľkým. Počnúc Zachariášom a Alžbetou, Máriou a Jozefom až po kajúcu ženu, márnotratného syna, Zacheja a končiac lotrom na kríži. Platí však aj opak. Kto je veľkým v Božích očiach – napríklad Peter – a prestane Boha dobre počúvať, stráca životnú silu pre seba i pre iných…

Evanjelistovi Lukášovi sa málilo hovoriť o apoštoloch. Pre jeho, a hlavne pre Ježišove evanjelizačné sny, Dvanásti nestačili. Jediný pridáva správu o 72 učeníkoch, ktorých Ježiš posiela po dvoch a ku ktorým mlčky počíta aj seba. Veď keby nejestvovali učenliví učeníci, načo by boli apoštoli?

A ešte jeden detail. Mali by sme skôr hovoriť o minimálne „dvojvaječných“ učeníckych dvojčatách: krásne rozdielnych, a preto dojímavo dopĺňajúcich sa. Neprichádzajú vo svojom mene, so svojimi náukami. Prichádzajú svedčiť o tom, koho počúvajú. Najmä vzájomným vzťahom a skutkami.

Učeníci živého Boha i dnes prinášajú úľavu pre svoje okolie, ako o nej hovorí prorok Izaiáš alebo evanjelista Lukáš. Rozdávajú povzbudenie, zdravie, útechu, pokoj. Nech sú požehnaní.

Dagmar Kráľová, saleziánka