Evanjelium dnešnej nedele je usporiadané ako desiata na cestu: obvodové epizódy o Ježišových príbuzných sú ako krajce chleba, konflikt so zákonníckou smotánkou ako maslo zvnútra a príklad o satanovom dome zas ako saláma uprostred. Táto „desiata“ má však jednu zvláštnosť: každý kus chleba je z inej pekárne. Lebo príhody o Ježišových príbuzných pravdepodobne nepochádzajú z tej istej tradície. Z toho vyplýva, že pre Pannu Máriu máme alibi: nemusela patriť do tej prvej, háklivejšej skupiny, ktorá pokladala Ježiša za blázna.
Celá evanjeliová udalosť môže byť situovaná do Kafarnauma, kam sa z Nazareta dá prísť od rána do večera i pešo. Ak by sme si pozreli vykopávky mini izbičiek a úzkych uličiek tohto rybárskeho mestečka, isto by sme sa tlačenici okolo Ježiša nečudovali.
Evanjelista Marek zakomponoval do tejto state intenzívnu dynamiku dvoch protichodných pohybov: Príbuzní sa chceli Ježiša zmocniť. Naopak, učeníci sa mu chceli odovzdať. Nie je ťažké uhádnuť, ktorá hnutie bolo od Božieho Ducha a ktoré od zlého.
Ak sa príliš nepristavíme pri ospravedlňovaní Ježiša za jeho zdanlivý chlad voči matke, môžeme sa potešiť jednej nádhernej skutočnosti: Ježiš neodsúva nabok nikoho z tých, čo idú za ním a počúvajú ho. Ani toho najmenšieho. Ani na uvoľnenie cesty pre svoju prvú a najoddanejšiu učeníčku – Máriu. Jeho evanjelium nemá nič do činenia s uprednostňovaním osôb a už vôbec nie s rodinkárstvom. Je z iného sveta. V ňom má svoje miesto a šancu každý. Aj ty.
Celkovo nám evanjelium neposkytuje mnoho, ba žiadnu z obvyklých ľudských istôt. Ale túto určite: Prepúšťanie z učeníctva nebude. Ani odsúvanie na bok. Potvrdzuje to aj evanjelista Ján, keď tlmočí Ježišove slová o tom, že nikoho z tých, ktorí k nemu prichádzajú, neodoženie (Jn 6, 37). A tiež, že nik nás nemôže vytrhnúť ani z jeho, ani z Otcových rúk (Jn 10, 28 – 29).
Kto akým učeníkom bol, sa však ukázalo pod krížom. Tam tlačenica nebola. Mária ani tu nezaprela svoje učenícke prvenstvo. Bola tam aj za tých, ktorí prv stáli veľmi blízko, ale aj obďaleč.
Pri jeho kríži v trpiacich, malých a chudobných bolo vždy dosť miesta. A je aj dnes.
Dagmar Kráľová, saleziánka