Môžeme sa spoľahnúť, že ho už dávno máte prečítaný? List Kontemplujte vyšiel v decembri 2015 a chceme vás nadchnúť príspevkom od Lorenza Prezzi, aby ste to dobehli, ak ste až dosiaľ nestihli prečítať.

Predrahá krv Ježišova, nekonečná cena nášho vykúpenia, nápoj a očistenie našej duše. Ty neustále prosíš pred trónom nekonečného milosrdenstva za nás.

Keď sa Amadeo Cencini zamýšľa nad vzťahom milosrdenstva a zasväteného života, vyzerá to takto:

Terézia z Avily (1515 – 1582) a Etty Hillesum (1914 – 1943), ktoré rôzne prežívali kresťanské a židovské náboženstvo, sú dve ženy, ktoré o sebe rozprávajú a pre ktoré sa toto rozprávanie stalo akoby povolaním: o skúsenostiach, o sebe a o Bohu, o Bohu, ktorý je slovom, ktoré hovorí a chce, aby sa o ňom hovorilo. Prejdeme niektoré slová týchto dvoch žien, aby sa vynorili obrysy …

Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o kresťanskej radosti (Gaudete in Domino) hovorí, že zdroj radosti neprestal v Cirkvi prameniť, a to hlavne v srdciach svätých.

K zasvätenému životu konštitutívne patrí jedna dôležitá dimenzia: prorocká. Je dôležité sa k nej nielen neustále vracať, ale v súčasnom svete je úplne nevyhnutné novým spôsobom ju nahliadať, objavovať a predovšetkým žiť.

Ján Klimak v knihe Rebrík do raja zovšeobecňuje skúsenosť starovekých svätých cirkevných otcov a pozýva každého kresťana „ísť kráľovskou cestou“. Táto cesta sa nazýva aj „strednou“ a podľa tohto pravoslávneho autora je pre každého. Myslí tým „vytrvalé, trpezlivé prebývanie v komunite, dome“

Zasvätený život je povolaný nasledovať Krista na púšti. Nemožno ho nasledovať, ak si nevytvoríme chvíle ticha a samoty. Zasvätený život sa musí naučiť počúvať. Bohužiaľ existuje príliš mnoho slov a málo ticha, aby sme sa mohli jasne započúvať do Slova.

Úseky Adventu tohto liturgického roku B sú charakterizované štyrmi programovými slovami: Bdelosť, Evanjelium, Svedectvo, Milosť. V ostatnej časti prirodzeného pochodu času, keď svetlo stále viac ustupuje tme a zdá sa, že príroda zaspáva, Cirkev žije čas Adventu, ohlasujúc príbeh, ktorý nie je „uzavretý“ sám v sebe, ale je otvorený pre stretnutie.

V dnešní době je poměrně běžné hovořit o právech, trochu méně pak o povinnostech, i když k právům nerozlučně patří i povinnosti. Je proto zajímavé, že Kodex příslušnou kapitolu pojmenovává „povinnosti a práva institutů a jejich členů“