V sovietskom období nebolo hroznejšieho symbolu zrušenia ruskej cirkvi ako Divejevský kláštor. Tento kláštor, založený sv. Serafímom Sarovským, bol premenený vo veľké ruiny. Dvíhali sa nad úbohým ,,rajcentrom“, ktorý vytvorili z niekedy slávneho a radostného mesta Divejevo.
Po Druhom vatikánskom koncile sa udialo v Cirkvi veľa zmien. Dotkli sa aj zasväteného života. Možno sa nám niekedy dostane do uší poznámka, že sme z neho zrealizovali málo.
Pápež František na Svetových dňoch mládeže v Rio de Janeiro 2013 povedal: „Rehoľník alebo rehoľníčka sa nesmie nikdy zriecť prorockého poslania. Proroctvo znamená búrku, prejav moci – niektorí hovoria cirkus. Ale v skutočnosti ich charizmou je byť kvasom
Hlavná motivácia pôstu je bezpochyby láska k Bohu. Anzelm Grün v knihe Pôst rozoberá niekoľko aspektov pôstu. Pre Židov bol pôst láskavá prosba k Bohu, ako prejav úctivosti a zároveň ako pokuta a pokánie.
Pôst je čas znovunájdenia vlastnej pravdy a autenticity. Každý rok prichádza Pôstne obdobie, čas plných 40 dní, v ktorom je kresťan pozvaný k zmene, ku konverzii, k návratu k Bohu.
Poměrně často se objevují dotazy ohledně pravidel týkajících se povolení dlouhodobé nepřítomnosti řeholníka v řeholním domě. Toto téma však nemůžeme rozvinout, pokud alespoň stručně nepřipomeneme charakteristické rysy řeholního života v církvi.
Obnova života Cirkvi sa vždy odvoláva na návrat ku koreňom, k začiatkom. Korene nesú strom, sú jeho základom a okrem toho cez korene prichádza vlaha a potrebné živiny. Tento jednoduchý obraz nám vysvetľuje, čo znamená návrat ku koreňom
Potreba niekam patriť charakterizuje ľudské bytie: potrebujeme korene, hniezdo, spoločenstvo – malé, či veľké –, ktorého sme súčasťou. Ale čo konkrétne pre nás znamená niekam patriť?