Nedeľné zamyslenia
-
Poslušnosť ako postoj
Abrahám mohol patriť k ľuďom, ktorí poznali zemepis svojej doby. A z rozprávania zaiste mohol poznať aj Palestínu, ktorá bola na obchodnej ceste z Mezopotámie do Egypta. Boh mu však nehovorí, kam má ísť. Povedal mu len: Opusť svoj dom, choď na cestu a ja ti ukážem krajinu. Povolanie Abraháma nám naznačuje skúsenosť, ktorú prežíva veriaci človek s Bohom. Boh
-
Víťazstvo je v Kristovi
Liturgické čítania nás pozývajú uprieť zrak na to, čo sa odohralo v Adamovi, a na to, čo sa odohralo v Kristovi. Adam podľahol vábeniu pokušiteľa v rajskej záhrade. Nový Adam, Ježiš, je vedený Duchom na púšť, kde nad pokušiteľom zvíťazí. Človek zahrnutý Božou dobrotou hreší, Ježiš, osamotený na mieste prázdnoty, hladu a smrti, zostáva verný Bohu. „Kristus
-
Ľalie
Krátky text 1. čítania môže evokovať dojem, že Jahve v určitej epoche dejín alebo len v konkrétnej situácii zabudol, ba opustil svoj utrápený ľud. Keď tieto slová čítam a cítim sa v zajatí hriechu, na dne, ďaleko od Boha, mám v hĺbke svojej duše také pocity, že som opustený, začína sebaľútosť… teda autentické so 14 veršom. Ale! Text proroka Izaiáša,
-
Dobro pre druhého
7. nedeľa v Cezročnom období „Boh hovoril k Mojžišovi…“ Taký je úvod 19., ale aj 1. – 8. a 11. – 18. kapitoly starozákonnej Knihy Levitikus. Z vlastnej skúsenosti vieme, že Boh k nám hovorí denne, čo nás udržuje v Božej prítomnosti. No pri dôležitých posolstvách Boh hovorí mimoriadne, veľmi intenzívne. Vtedy nik z nás nepochybuje o dôležitosti toho, čo Boh odkazuje.
-
Radosť z hĺbky Božieho slova
Človek sa až tak veľmi nemení. Tak ako roku 132 pred Kristom, keď si Židia svoju slabú vieru, resp. náklonnosť k modernému helenizmu a nepravú slobodu prejavujúcu sa ako pohanský synkretizmus, odôvodňovali naoko jasnými, až logickými dôvodmi, príťažlivosťou nového gréckeho myslenia, ale aj otázkami, napr.: Prečo sa dobre darí aj bezbožnému? Nemá Boh má podiel na tom,
-
Dochucovanie obyčajného dňa
Život zameraný na Boha je značne dynamický. Neustále vnímam záujem Stvoriteľa. Mám osobný vzťah, pýtam sa, aké sú jeho predstavy, žiadam spravodlivosť, angažovanie, dokonalosť a túžim byť blízky Bohu. Robím pre Pána aj mnoho dobrého a hodnotného, ale nie vždy mám z toho dobrý dojem, slobodného – budujúceho ducha. Lebo náš Boh je vždy svieži, vždy budujúci a ak
-
Síce chudobní, ale blahoslavení
Boh mi dáva čas. Ten je pre mňa darom, ktorý má súvis s darom života. Môžem ho využiť aj zneužiť na milión spôsobov. Boh ma povoláva k posväteniu okolia i seba.
-
Zasvätený povoláva
Po krste v Jordáne zažiarilo nad pohanskou Galileou svetlo Ježiša z Nazareta. Presne tak, ako o tom počujeme v prvom čítaní. Jeho svetlo pre verejnosť zažiarilo po tom, ako prežil obdobie intenzívneho pokánia na púšti. Vzápätí začal k pokániu povzbudzovať aj všetok ľud. A nielen to. Podľa Matúša ruka v ruke s ohlasovaním pokánia začal povolávať aj k nasledovaniu. Akoby chcel evanjelista povedať:
-
Pravý evanjelizátor
Boží ľud Starého zákona ponúkal Pánovi na odčinenie hriechov svoje obradné baránky. Pri Ježišovom krste nám Otec ponúkol svojho Baránka, Baránka Božieho, za všetky naše hriechy všetkých čias. Jeho krst zahrňuje dva pohyby: ponorenie sa do vody a vynorenie sa, ponorenie sa do našej ľudskej smrti a vynorenie sa pre vzkriesenie nás všetkých. Skrátka zostup a výstup. Tak
-
Uvedenie do úradu
Zástupom pri Jordáne Ján hlásal krst pokánia a priblíženie nebeského kráľovstva tak presvedčivo, že vzbudil v nich dojem, že Pán s nebeskými vojskami je priam za humnami. A zatiaľ on bol už s nimi vo vode! Prvým verejným skutkom Ježiša bolo zaradenie sa medzi hriešnikov. Nechal sa pokrstiť, aby nám bol čo najbližšie, až na hranici s hriechom. A neponoril