Drahí zasvätení a zasvätené! Píšem vám ako Petrov nástupca, ktorému Pán Ježiš zveril úlohu utvrdzovať svojich bratov vo viere (Lk 22, 32), a píšem vám ako váš brat, zasvätený Bohu ako vy.
Ako študent konzervatória som raz pozval na koncert rehoľnú sestru, ktorá, podľa svojho vyjadrenia, sa v hudbe vôbec nevyznala. Keď som sa s ňou po koncerte rozprával, mal som celkom iný dojem.
„Nemalo by byť viac priateľstva medzi tými, čo [sú zasvätení a] bývajú spolu pod tou istou strechou, v tom istom dome?“ (svätý Augustín: Boží štát XIX, 5)
Terézia Veľká počas svojho života vplývaním na sestry, bratov, teológov i biskupov ponúkala svoju skúsenosť, počúvanie, nasmerovala ľudí k pravým hodnotám Ducha.
Aj keď v dejinách Cirkvi a zasväteného života existovali pozitívne príklady priateľstva, v minulosti sa na priateľstvo medzi zasvätenými pozeralo akosi podozrievavo, najmä ak išlo o tzv. „osobitné priateľstvá“.
Známy teológ Hans Urs von Balthasar medituje prikázanie lásky ako spoločný základ celej kresťanskej spirituality a nachádza v nej začiatok i podstatu rehoľných sľubov.
Každé povolanie prináša so sebou veľa radosti a bolesti. Vyžaduje to rast a dozrievanie v láske k Bohu v našom povolaní. Chceme sa podeliť o 7 tajomstiev bolesti aj v živote zasvätenom Bohu.
Každé povolanie prináša so sebou veľa radosti a bolesti. Vyžaduje to rast a dozrievanie v láske k Bohu v našom povolaní. Chceme sa podeliť o 7 tajomstiev bolesti aj v živote zasvätenom Bohu.
Každé povolanie prináša so sebou veľa radosti a bolesti. Vyžaduje to rast a dozrievanie v láske k Bohu v našom povolaní. Chceme sa podeliť o 7 tajomstiev bolesti aj v živote zasvätenom Bohu.