Každý deň cestujem do práce asi hodinu tam a presne takú istú hodinu aj späť. V zime podriemkavam, v lete čítam knihy. A tak aj tohto leta som si povedala, že musím opäť začať s niečím vážnejším
Ľudia si asi myslia, že sestry v kláštore robia len nenormálne veci. Preto sa vynorí aj otázka: „Robia sestry normálne veci?“ Aj vy si ju občas kladiete? Pozrime sa čo na to jedna „normálna“ rehoľná sestra.
Mládež na festivale Lumen 2014 napísala svoje odkazy pre zasvätených z rehoľnej kaviarne. Všetko vzniklo pod sloganom: „Staň sa prorokom pre rehoľníkov, zaželaj im k Roku zasvätených 2015.“
Pápež František vyhlásil Rok zasväteného života. Ak o ňom chcete vedieť viac, prečítajte si rozhovor s generálnym tajomníkom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života.
„Teta, poďte so mnou na pivo!“ zaznelo dychvyrážajúce pozvanie od mladíka – gymnazistu pred barom na našej ulici. A podržte sa – bolo adresované mne. Úplne ma to dostalo, a tak som to večer hodila na Facebook, na ktorom inak fungujem len veľmi pasívne. V priebehu niekoľkých hodín som tam mala milión komentárov – …
Do mesta prichádzajú povstalci. Z opatrnosti nejdeme do školy ako zvyčajne, lebo by sme museli prejsť cez mestá, ktoré medzitým ostali tiché a bez pohybu, akoby v očakávaní niečoho.
Nie je to tak dávno, čo bola hviezdou facebooku spievajúca sestrička z Talianska. Keď sa porota v tamojšom X-faktore otočila na svojich kreslách, aby zistila, komu patrí ten nádherný hlas, tisícky divákov sa začali skvele zabávať.
Na misiách sa obvykle ide spať veľmi skoro. Elektrický generátor sa vypína okolo 21:00 a budíček je okolo 5:00. Keď sa misionár ukladá k spánku, obvykle rýchlo zaspáva, aj na najhorších matracoch. A potom sníva. Sníva, že buduje kostoly ako katedrály
Dlho mi trvalo, kým som našla zmysel v triedenom odpade. Fúúúú!!!! V hierarchii mojich tisícich dôležitých, predôležitých a ultra dôležitých vecí mi to prišlo ako totálna trivialita s kusom vnucujúceho sa podozrenia, že niekto namiesto zjednodušenia života, po ktorom prudko piští každá časť mojej bytosti, sa kruto zahráva s pokusom roztrieštiť môj život na milióny subnedôležitých úkonov, spamujúcich moju myseľ, …
Pýtam sa, pretože som si pred chvíľou prečítala príbeh o opustenom otcovi zo Žiliny, ktorý je zúfalý. Veď jeho dcéra sa z jedného dňa zbalila a už jej nebolo. Vraj ušla do kláštora. Spomenula som si na rozhovor spred niekoľkých rokov so svojím otcom. Aj ja patrím medzi tých „habitových“, ktorých niektorí opľúvajú alebo hádžu do …