Nedeľné zamyslenia
-
Tvoja hora premenenia (Mk 9, 2 – 10)
Ako malý chlapec som s mojím dedkom často chodieval na stanovačky. Niekedy to bolo na našej záhrade – to vtedy, keď mi chcel splniť moje detské rozmary. Ale častejšie to bolo mimo mesta, kamsi do prírody. Mali sme jedno obľúbené miesto, kam sme chodievali často. Malo dve výhody. Tou prvou bola studnička, ktorá sa od miesta,
-
Naozaj sa dnes naplnil čas? (Mk 1, 12 – 15)
Keď svätopisec pred mnohými rokmi písal slová 90. žalmu, asi mal dobrý podnet k tomu, aby sa zamýšľal nad životom. I nad jeho koncom. Asi bol čímsi veľmi pohnutý, keď v závere dodáva, že zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame. Zdá sa však, že naplnenie dní človeka ho prekvapilo. Keď v roku 1992 zomrela
-
Z malomocného nemý! (Mk 1, 40 – 45)
Pred dvoma týždňami v piatok večer som spolu s jedným spolubratom viezol irackú rodinu, ktorá u nás bývala, do ich nového domčeka. Došli sme, vyložili veci z áut, nachystali veci tak, aby mohli ich štyri deti vojsť dnu – predtým totiž nevideli, ako im rodičia prerobili dom, a malo to byť veľké prekvapenie. A ako to už v tej dnešnej dobe
-
Byť slobodný pre Pána a pokora srdca
Najskôr uzdravil Petrovu svokru z horúčky. Potom, ako čítame, sa okolo neho zhromaždilo množstvo ľudí, ktorí potrebovali jeho pomoc. Uzdravoval, oslobodzoval, vyučoval, niektorým stačilo len hľadieť na jeho tvár. Písmo pokračuje slovami: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von.
-
Božie slovo vyháňa nepriateľa
„Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Tieto slová vykríkol muž posadnutý nečistým duchom, ako čítame v dnešnom evanjeliu. Ježiš sa nepýtal tohto človeka, či chce byť oslobodený, či ho niečo trápi. Zlý duch sa sám prejavil už len v samotnej prítomnosti Pána. Nečistý duch hovorí o zničení, vychádzajú z neho
-
Cesta pokánia a studená káva
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mt 1, 14). Dôležitá výzva a prisľúbenie. Ako však robiť pokánie, čo to vôbec znamená? Odpovedá evanjelium dnešnej nedele na tieto otázky? Po výzve na pokánie nasleduje opis ďalšej udalosti zo života Krista, a to povolanie prvých učeníkov. Skúsme spoločne uvažovať, ako súvisí výzva na pokánie
-
(Pre)nasledovať Ježiša (Jn 1, 35 – 42)
„Hľadáte niekoho?“ Takto slušne sa prihovoríme, ak sa nám niekto nepozdáva, lebo sa podozrivo pohybuje okolo našich kláštorných brán a neisto sa obzerá. Ježiš sa tiež pýta tých, čo ho nenápadne (pre)nasledujú: Čo hľadáte? Nehľadajú len „niečo“, ale „niečo plné niekoho“.
-
Dar Ducha v dare krstu
Stalo sa to v istý štvrtok v novembri 1831. Bol hmlistý deň, zem bola pokrytá hrubou vrstvou snehu a k tomu ešte padali veľké chumáče, keď svätý Serafim Sarovský začal rozhovor s Nikolajom Motovilovom. Prihovoril sa mu: „Boh mi zjavil, že od detstva si túžil poznať zmysel kresťanského života a často si kládol túto otázku významným
-
Prorocké gesto
(Lk 2, 22 – 40) V dnešnom evanjeliu vidíme zaujímavé stretnutie tých, ktorí sa zasvätili Bohu, a rodiny, ktorej členom je sám Boh. Aj dnes sa stretávame ako zasvätení s rodinami v priestore našich chrámov. Otázka znie, či moje srdce vidí Ježiša uprostred týchto rodín? Hľadám ho? Sprostredkúvam v modlitbe Božie požehnanie pre rodiny na tomto mieste? Zjavujem Pánovu tvár, jeho
-
Slovo, ktoré vovádza do raja
4. adventná nedeľa (Lk 1, 26 – 38) V dejinách spásy môžeme vidieť, že po tom, ako človek zakúsil, že slovom sa dá otvoriť peklo, so smútkom konštatuje, že nedokáže žiadnou technikou svojho slova otvoriť nebo… Aj my sami v konkrétnosti svojho života pozorujeme slová, ktoré zraňujú a uzatvárajú, a slová, ktoré nám na chvíľu pootvárajú nebo. Dnešnú nedeľu