Podobenstvo o dvoch synoch je vybudované na protiklade medzi oboma synmi. V konečnom dôsledku ich však odlišuje jedna podstatná vec: ľútosť. Prvý prehodnotil svoj postoj a oľutoval svoju odpoveď. Nezostáva však nečinne len pri ľútosti, koná.

Nenápadným, ale dôležitým, motívom podobenstva o štedrom majiteľovi vinice je zrak. Zakaždým, keď majiteľ vinice príde na námestie, zbadá niekoho, koho by najal.

V jednoduchosti je krása. Kríž, napriek utrpeniu a ukrutnosti, ktoré sú s ním spojené, je celkom jednoduché a krásne znamenie. V podstate sú to dve navzájom kolmé čiary. Vertikála a horizontála.

Možno sa nám pri čítaní dnešného Božieho slova bude zdať, že počúvame disciplinárne nariadenia. Bratské napomínanie je náročná téma pre všetkých.

Poznáte to: vyskytne sa problém s X. Ako zareagovať? Najlepšie: v duchu evanjelia. Matúš o tom čosi píše v stati nazývanej „o bratskom napomenutí“.

Naposledy sme sa tešili z mimoriadneho svetla, ktoré Otec udelil Petrovi, keď v Ježišovi spoznal Mesiáša. A dnes také „fó-pa“! Ako si vysvetliť, že Peter vzápätí po Ježišovom ocenení zareagoval tak od veci?

Na mieste, kde sa udiala udalosť z nedeľného evanjelia, ešte i dnes vidno zvyšky pohanských chrámov z 3. storočia pred Kristom. Boli vytesané do mohutnej skaly nad jedným z prameňov Jordánu.

Na rozdiel od učeníkov, ktorí prednedávnom videli v Ježišovi mátohu, pohanská žena ho trikrát nazýva Pánom a veľmi presne Dávidovým synom.

Pred týždňom sme boli svedkami, ako sa Ježiš nechal z modlitby v ústraní vyrušiť súcitom k zástupu ľudí. Po ich kompletnom nasýtení sa vracia späť do samoty, na čo Matúš upozorňuje dvakrát. Je zrejmé, že samota bola pre Ježiša dôležitá.

Nezvykneme uvažovať nad tým, ako sa asi Ježiš cítil, keď sa dozvedel o Jánovej smrti. Evanjelium nám poskytuje veľavravný fakt, že sa po tejto správe utiahol do samoty.