Na mieste, kde sa udiala udalosť z nedeľného evanjelia, ešte i dnes vidno zvyšky pohanských chrámov z 3. storočia pred Kristom. Boli vytesané do mohutnej skaly nad jedným z prameňov Jordánu.
Na rozdiel od učeníkov, ktorí prednedávnom videli v Ježišovi mátohu, pohanská žena ho trikrát nazýva Pánom a veľmi presne Dávidovým synom.
Pred týždňom sme boli svedkami, ako sa Ježiš nechal z modlitby v ústraní vyrušiť súcitom k zástupu ľudí. Po ich kompletnom nasýtení sa vracia späť do samoty, na čo Matúš upozorňuje dvakrát. Je zrejmé, že samota bola pre Ježiša dôležitá.
Nezvykneme uvažovať nad tým, ako sa asi Ježiš cítil, keď sa dozvedel o Jánovej smrti. Evanjelium nám poskytuje veľavravný fakt, že sa po tejto správe utiahol do samoty.
Odborníkom na nebeské kráľovstvo a jeho členskú základňu je evanjelista Matúš. V podobenstvách o poklade i perle vyjadruje Ježišov podstatný pohľad na učeníkov: v očiach sveta sú blázni – dávajú všetko za niečo, čo svet nevidí a čomu nerozumie.
V podobenstve „o nočnom rozsievačovi“ do pripravenej pôdy rozsieva nepriateľ. Najradšej do dobrej, tej druhej – vlastnú totiž nemá. Rozsieva pokútne, potme. Taktikou zla býva oveľa častejšie infiltrácia než otvorený útok. Možno sme aj trochu sklamaní, že služobníci kúkoľ nemohli vytrhať. Podľa Ježišových slov však vidíme celkom konkrétne, že Boh má situáciu pod kontrolou. Nepotrebuje …
Pri roľníckom podobenstve o rozsievačovi je pozornosť zameraná na kľúčový vzťah medzi rozsievačom a pôdou. Akoby boli prostredníctvom semena vo vzájomnom dialógu. Slnko, vlaha, prípravné oranie či zaorávanie sú ponechané bokom.
Všetci hľadáme nejakú úľavu v živote. Internetové kníhkupectvá ponúkajú tisícky titulov s návodmi ako na to. V čase Ježišovho účinkovania bola medzi farizejmi obľúbená rôzna múdroslovná literatúra.
Premiér Božieho kráľovstva začal ako neúspešný rybár. Chcel chodiť po vode ako jeho Učiteľ a takmer ho to potopilo. Potom sa stal samozvaným hovorcom Dvanástich. Trúfalec, ktorý sa nechcel vzdať prvenstva?
Častým motorom nášho jednania býva strach. Mal by však fungovať iba ako brzda. Neprimeraný strach je ako nepriateľ vo vlastnom dome. Ak ho neriešime, stane sa z neho pasca Zlého, ktorý rád zväčšuje nevyhnutné utrpenia života zasievaním nedôvery.